S predsedom Spolku slovenských spisovateľov Pavlom Janíkom
IVA KERNÁ: Čoskoro sa uskutoční členské zhromaždenie SSS, ktoré je podľa stanov jeho najvyšším orgánom. Môžete priblížiť váš pohľad na posledné dva roky?
PAVOL JANÍK: Toto obdobie bolo mimoriadne ťažké a neprajné pre pôvodnú slovenskú tvorbu a pre spisovateľov, ktorí sa podieľali na vzniku samostatnej Slovenskej republiky, čo treba pokladať za veľký historický paradox. Napriek nepriaznivej spoločenskej klíme slovenská literatúra a Spolok slovenských spisovateľov prežili, za čo patrí vďaka konkrétnym ľuďom, ktorí sa o to pričinili.
Mal som príležitosť rozvíjať úzku spoluprácu s vynikajúcim prozaikom a esejistom európskeho formátu, niekdajším niekoľkonásobným predsedom SSS PhDr. Jánom Tužinským, PhD., ako aj s európsky rozhľadeným autorom literatúry faktu a výrazným kultúrnym publicistom Mgr. Drahoslavom Machalom - obaja ako podpredsedovia SSS boli a sú pevnou intelektuálnou, názorovou a kreatívnou oporou našich spoločných úsilí. Užšie vedenie spolku od predchádzajúceho členského zhromaždenia v postavení tajomníka komplementárne dotvára pozoruhodný básnik, pokračovateľ katolíckej moderny Teofil Klas, vlastným menom Jozef Zavarský.
Prichodí mi v tomto okamihu sa im úprimne poďakovať za všetko, čo vykonali pre záujmy a potreby spisovateľov združených v našom spolku. Vďaka oprávnene patrí za nezištnú, neúnavnú a obetavú činnosť aj ostatným členom predstavenstva a kontrolnej komisie, tajomníkom a členom výborov odbočiek, pracovníkom sekretariátu, vydavateľstva a redakcií našich časopisov, osobitne redakcii Literárneho týždenníka, ktorú dlhoročne vedie v ťaživých ekonomických podmienkach (bez možností vyplácať mzdy) renomovaný slovenský spisovateľ PhDr. Jozef Bob.
Čo pokladáte za najvýraznejšie úspechy SSS?
V uplynulom období SSS napriek stiesneným možnostiam v spolupráci s renomovaným americkým vydavateľstvom Bolchazy-Carducci Publishers v nadväznosti na predchádzajúcu reprezentatívnu antológiu súčasnej slovenskej prózy Hľadanie človeka (z roku 2002) vydal antológiu súčasnej slovenskej poézie Hľadanie krásy (v roku 2004), čím sa zavŕšil dlhoročný proces paralelnej prípravy oboch mimoriadne náročných a naozaj potrebných edičných projektov. Obe antológie primárne zostavil dlhoročný legendárny šéf Literárnej redakcie Slovenského rozhlasu PhDr. Pavol Hudík. Antológiu prózy preložila Heather Trebatická, na zostavení a preklade antológie poézie sa popri zostavovateľovi Pavlovi Hudíkovi a prekladateľovi Jamesovi Sutherlandovi Smithovi podieľal popredný amerikanista, po anglicky píšuci slovenský básnik a niekdajší dlhoročný riaditeľ knižnice Veľvyslanectva Spojených štátov amerických v Prahe doc. PhDr. Ján Bajánek, CSc.
Obe antológie sú v elektronickej podobe prístupné on line aj v pôvodnom jazyku vďaka vzájomne inšpiratívnej spolupráci s Úniou českých spisovateľov prostredníctvom webovej stránky www.obrys-kmen.cz
V režime krízového manažmentu sa nám spoločne podarilo udržať odborné periodiká spolku Literárny týždenník a časopis pre mladých autorov Dotyky. Pre porovnanie uveďme, že Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska v tom istom období po druhý raz zrušila vydávanie svojho analogického časopisu Kultúrny život. Na rozdiel od asociácie má spolok aj vlastné vydavateľstvo, ktorého ročná produkcia predstavuje asi 20 pôvodných i prekladových knižných titulov. Pokračujú aj ďalšie spolkové aktivity zamerané na prezentáciu nových literárnych diel, zachovali sa tradičné literárne súťaže a vznikli i nové, badateľné sú aj výsledky v oblasti medzinárodných vzťahov, najmä v rámci úzkej kooperácie s Úniou českých spisovateľov, ktorej prezidentom je básnik európskeho významu Karel Sýs a tajomníkom literárny vedec s medzinárodným renomé Alexej Mikulášek, vedúci redaktor internacionálneho edičného projektu Literatura s hvězdou Davidovou.
Čo pokladáte ako vrcholný predstaviteľ SSS za trvalé priority spisovateľskej stavovskej organizácie a čo podľa vás bráni ich naplneniu?
V tejto súvislosti mi dovoľte vrátiť sa k úvodnému konštatovaniu, že členské zhromaždenie je podľa stanov najvyšším orgánom našej dobrovoľnej nezávislej organizácie spisovateľov bez ohľadu na ich umeleckú, politickú, generačnú či národnú príslušnosť.
Pripomeňme si tiež, že naše občianske združenie je samostatnou právnickou osobou a vytvára priaznivé podmienky na slobodný rozvoj slovenskej literatúry a jej všestranného uplatnenia doma i v zahraničí najmä tým, že presadzuje slobodu prejavu a tvorby; bráni profesionálne záujmy a práva svojich členov voči verejným ustanovizniam a štátnym inštitúciám - predovšetkým pri tvorbe relevantných právnych noriem; je základňou na vznik literárnych skupín, regionálnych odbočiek, klubov a krúžkov; podporuje činnosť autorov vstupujúcich do literatúry; spolupracuje s inými spisovateľskými zoskupeniami v Slovenskej republike i v zahraničí a v prípade potreby s nimi vytvára spoločné pracovné orgány; pomáha pri rozvoji literatúr národností na Slovensku a vystupuje proti komercializácii kultúry. Podľa stanov tiež organizujeme publikačnú a vydavateľskú činnosť tak, aby sme zabezpečili najširšiu názorovú a umeleckú pluralitu.
Dramatický vývoj v posledných rokoch čoraz naliehavejšie kladie otázku: Kto riadi Spolok slovenských spisovateľov? Jeho legitímne orgány, volené v tajných voľbách na členskom zhromaždení? Byrokratický aparát ministerstva kultúry? Ministri nominovaní politickými stranami vládnej koalície? Komisie menované ministrami ad personam bez rešpektovania parity Spolku slovenských spisovateľov a Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska?
Vlády majú v demokratickej spoločnosti slúžiť občanom a ministerstvo kultúry má slúžiť kultúre, nie naopak. Sme svedkami perverznej praxe uplatňovania arogancie moci a jej jednotlivých nekompetentných predstaviteľov. Povedané slovami dlhoročného viacnásobného predsedu a súčasného podpredsedu Spolku slovenských spisovateľov PhDr. Jána Tužinského, PhD., - slovenská literatúra sa ocitla na nepriateľskom území.
Pred našimi očami a priamo na našej koži sa uskutočňuje neototalitná programová likvidácia nezávislých demokratických štruktúr a slovenskej národnej kultúry, ktorej chrbtovou kosťou je slovenská literatúra. Iba cez prizmu uvedeného trpkého konštatovania možno úspešne hľadať zmysel v nezmyselnom a vytrvalom eliminovaní slovenskej literárnej tvorby, ktorá je nezmanipulovateľným prejavom slobodného myslenia a slobodnej verejnej komunikácie. Aj pred vrcholnými predstaviteľmi Spolku slovenských spisovateľov dávajú vrcholní predstavitelia MK SR ostentatívne najavo svoje cenzorské ambície vo vzťahu k edičným a ďalším aktivitám SSS i k samotnej existencii našej organizácie.
Zodpovedá štátna kultúrna politika Slovenskej republiky historickej skutočnosti, že tvorivé osobnosti združené v Spolku slovenských spisovateľov, sa najväčšmi zaslúžili o vznik štátu?
Áno, práve preto, že Slovenskú republiku od roku 1998 ovládajú jej dlhoroční a dôslední odporcovia a zosmiešňovatelia, je Spolok slovenských spisovateľov ako autentický duchovný potenciál modernej demokratickej slovenskej štátnosti predmetom systematickej politickej, ekonomickej a mediálnej likvidácie, pričom súčasný establishment vo vzťahu k SSS operatívne využíva postupy diskriminácie, outsiderizácie a ignorácie.
Pre historickú spravodlivosť povedzme, že Pavol Rusko neraz osobne pomohol Spolku slovenských spisovateľov významnou finančnou podporou z vlastných súkromných zdrojov, čo však nemôže suplovať nefunkčný grantový systém ministerstva kultúry a svojvôľu aparátu MK SR.
Nechcem zachádzať do detailov, ale musím nahlas konštatovať niekoľko protirečení, ktoré charakterizujú aktuálny vývoj. Ministerstvo kultúry SR niekoľko rokov vyvíja nátlak na SSS, aby sme tlačenú formu Literárneho týždenníka nahradili vydávaním tohto periodika v elektronickej forme na internete, pričom však interné predpisy MK SR zároveň vylučujú poskytovanie akýchkoľvek finančných dotácií na zriadenie a prevádzku internetových stránok. A to všetko v čase, keď strany vládnej koalície formálne deklarujú podporu internetizácie slovenskej spoločnosti. Je to len paradox? Pravá ruka nevie, čo robí ľavá? Alebo sú to len zahmlievané formy likvidácie akejkoľvek intelektuálnej oponentúry a postupné nastoľovanie diktatúry, ktorá neskôr nadobudne priamy latinskoamerický charakter? Mám obavu, že tretia možnosť je správna.
V súvislosti s internetizáciou treba zdôrazniť, že printová podoba nášho časopisu je prioritná, pretože máme aj laickú čitateľskú verejnosť, ktorá očakáva od spisovateľov písané slovo, a napokon nie každému je dnes internet dostupný z najrozličnejších dôvodov. Okrem toho - vytlačené zostáva, teda nie iba napísané!
Niet pochýb, že zmyslom Ministerstva kultúry SR je vytvárať pre slovenskú kultúru priaznivé legislatívne, ekonomické a organizačné podmienky, nie vytvárať kultúre prekážky. Aká je skutočnosť?
Ministerstvo kultúry SR už niekoľko rokov systematicky schvaľuje granty na činnosť až počas príslušného roka, pričom sa počíta s tým, že komisie majú podľa úradných dokumentov MK SR zasadať na prideľovanie grantov od polovice roka až do novembra príslušného roka. Kedy sa teda predpokladá čerpanie prostriedkov, ktoré treba zúčtovať ku koncu kalendárneho roka? Z akých peňazí a kto má úverovať činnosť organizácií, o ktorých MK SR tvrdí, že ich finančne podporuje? V prípade, že ich podporovať nemieni, nech to otvorene prizná, čo - samozrejme - neurobí.
Keby šlo len o to, že MK SR pridelí peniaze neskoro, dala by sa činnosť počas roka realizovať s prísľubom, že úhrady budú vykonané do konca kalendárneho roka. Lenže MK SR si osobuje právo rozhodovať nielen o tom, ktoré akcie konkrétne podporí, ale aj o tom, ktoré položky na týchto akciách uhradí, čím úplne paralyzuje činnosť organizácie a jej legitímnych orgánov, ktoré budú volené aj na tohtoročnom členskom zhromaždení.
Ktorý segment činnosti Spolku slovenských spisovateľov je ekonomicky najnáročnejší?
Treba jednoznačne konštatovať, že vydávanie Literárneho týždenníka, na ktorý komisia v šiestom mesiaci roka 2005 schválila sumu 2,5 mil. Sk s tým, že redakcia si podľa potreby určí konkrétne položky, ale z MK SR prišla v rozpore s rozhodnutím komisie zmluva s presným vymedzením len na tlačiareň a honoráre za text, teda bez honorárov za obrazové materiály a najmä bez ostatných osobných nákladov. Čiže LT podľa predstáv MK SR možno dať vytlačiť a možno zaplatiť autorov textov, nie je však možné zaplatiť prácu redakcie a autorov ilustrácií, pričom v skutočnosti bez práce redakcie nie je možné časopis nielenže vydávať, ale ani zdokumentovať pre MK SR použitie finančných prostriedkov, čo - samozrejme - MK SR vyžaduje. Navyše - napriek podpísaniu zmluvy, zatiaľ nijaké prostriedky na LT z MK SR neprišli. Nehovoriac o tom, že SSS na svoje kultúrno-spoločenské aktivity z MK SR ešte nedostal ani zmluvy na podpis!
Toto je vlastne spôsob, ako MK SR zdanlivo poskytuje peniaze na kultúru, ale v skutočnosti znemožňuje tieto prostriedky využiť, a tým vlastne likviduje prácu organizácií, ktoré sú v dnešnej dobe poslednými nositeľmi kultúrnych hodnôt a ktoré sa svojou činnosťou usilujú vyvážiť záľahu banalít, bulvárnosti, nevkusu a komercie.
Aj v Českej republike sa diskutuje o financovaní kultúry z neštátnych zdrojov, teda z prostriedkov súkromného sektora. Aké sú vaše skúsenosti?
Odpoveďou sú aj medializované vyjadrenia českých kapitalistov, ktorí jasne deklarujú, že štát nemá pri svojej kultúrnej politike rátať s ich financiami, z ktorých nanajvýš prispejú na niektoré charitatívne projekty. A majú pravdu, sú to ich súkromné peniaze, s ktorými si môžu robiť, čo uznajú za vhodné.
Veľa prázdnych rečí sme si vypočuli od predchádzajúceho i súčasného ministra kultúry o spomínaných iných zdrojoch, z ktorých máme financovať svoje literárne aktivity, ale treba jednoznačne konštatovať, že práve vzhľadom na vládou preferovaný vstup zahraničného kapitálu do slovenskej ekonomiky sme prišli o doterajšie možnosti finančnej podpory zo strany niektorých významných podnikov - napríklad Slovnaftu, ktorý ovládli Maďari, a Slovenskej sporiteľne, ktorú ovládli Rakúšania.
Ako vyzerajú možnosti zhodnocovať vlastný majetok SSS?
V tejto súvislosti treba konštatovať, že budovu na Laurinskej ulici č. 2 v Bratislave, ktorá je v spoluvlastníctve SSS a AOSS, spravuje AOSS, napriek aj mojej osobnej dlhoročnej snahe tento nespravodlivý stav zmeniť na reálne partnerský vzťah. Podľa štandardných predpokladov by náklady na správu budovy nemali byť väčšie ako tretina finančných prostriedkov získaných z prenájmu priestorov, v prípade AOSS sú náklady na správu budovy nepomerne vyššie. Preto bude potrebné v nadchádzajúcom období intenzívne pokračovať vo využívaní všetkých dostupných právnych prostriedkov a v hľadaní optimálnych riešení s cieľom dosiahnuť maximálne efektívne zhodnotenie spoločného majetku SSS a AOSS, v čom Spolku slovenských spisovateľov dlhodobo iracionálne bráni Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska.
Čím chcete osloviť slovenských spisovateľov pred ich nadchádzajúcim zhromaždením?
Spolok slovenských spisovateľov sa od svojho vzniku v roku 1923 sformoval ako najreprezentatívnejšia organizácia literárnych tvorcov na Slovensku. Máme výrazný kreatívny a intelektuálny potenciál, širokospektrálne názorové a mysliteľské zázemie s národnými, európskymi i globálnymi kultúrnymi a spoločenskými dimenziami. Rozvíjajme kontinuálne ďalej svoje najlepšie tradície, späté s kritickým myslením, s vyváženým zmyslom pre univerzálne všeľudské hodnoty, sociálnu zodpovednosť a spravodlivosť, harmonické medzinárodné vzťahy i pre špecifické atribúty a potreby rozvoja slovenskej národnej kultúry v jej prirodzených slovanských, kontinentálnych i celosvetových súvislostiach.
V rozhovore nám vzhľadom na množstvo existenčných problémov zdanlivo nevyšiel čas na samotnú slovenskú literatúru...
Naozaj zdanlivo. Slovenskú literatúru jej autori nepíšu na členských zhromaždeniach, ale v čase medzi nimi. Na zhromaždeniach spisovateľov by mal dôrazne zaznieť ich hlas v spoločensko-politických dimenziách, aby verejnosť a kompetentní predstavitelia štátu nezabudli na hľadanie duchovného zmyslu existencie Slovenskej republiky ako suverénneho štátu. Bez účasti slovenskej literatúry sú podobné hľadania nemysliteľné.
Autor: Pavol Janík, Iva Kerná
Jakékoliv jejich další šíření či využití bez výslovného souhlasu redakce nebo autora je zakázáno.
(c) 2001-2014 Obrys-Kmen (ISSN 1210-1494)