Jak se žije spisovateli v Evropské unii?
PAVOL JANÍK
Spisovateľovi sa v každej členskej krajine Európskej únie určite žije inak, ale v Českej republike a v Slovenskej republike veľmi podobne. Spolok slovenských spisovateľov a Unie českých spisovatelů majú nadštandardné vzťahy, vrátane vzájomného členstva vrcholných predstaviteľov v oboch organizáciách. Problémy slovenskej a českej spoločnosti i slovenskej a českej literatúry sú v podstate identické. V časovom horizonte jednej-dvoch generácií hrozí kultúrna a jazyková demontáž málopočetných európskych národov, čo konštatovala a nedávna pražská konferencia Česká literatúra v Európskej únii, na ktorej som predniesol príspevok o česko-slovenských literárnych súvislostiach.
Napriek tomu, že rozšírenosť nemeckého, španielskeho či francúzskeho jazyka nemožno porovnávať s rozšírenosťou jazykov nedominantných európskych národných komunít, aj uvedené tradičné veľmoci investujú veľké prostriedky do podpory svojich pôvodných literatúr, ako aj do ich prekladania a šírenia v zahraničí. Ešte väčšiu pozornosť svojim literatúram venujú nedominantné európske národy. Sú to modely, ktoré možno citlivo aplikovať aj v našich podmienkach.
Je verejným tajomstvom, že so vstupom zahraničného kapitálu na Slovensko sa zo slovenského hospodárskeho a inštitucionálneho života vytesňuje slovenský jazyk. Rovnako sa stalo skutočnosťou, že sa zmenšuje podiel komunikátov v slovenskom jazyku na slovenskom knižnom a televíznom trhu. V oblasti distribúcie filmov na videonosičoch a DVD sa z komerčných dôvodov vôbec nepoužíva ani slovenský dabing ani slovenské titulky (spravidla si môžeme vybrať anglický originál, češtinu, maďarčinu, prípadne celý rad rozličných jazykov, vrátane tureckého a slovinského). To všetko je prejav legislatívnej stratégie slovenských zákonodarcov, v ktorej namiesto národných záujmov zohráva kľúčovú úlohu korupcia zo strany silných záujmových finančných skupín.
V Slovenskej republike existujú zákony o Slovenskom národnom divadle, Slovenskej filharmónii, Slovenskej národnej galérii, Slovenskom rozhlase, Slovenskej televízii i zákon o profesionálnej divadelnej činnosti vôbec. Len slovenská literatúra je legislatívny a finančný bezdomovec. Už niekoľko rokov navrhujeme zákon o Slovenskom literárnom centre, ktoré by mala riadiť rada paritne zložená zo zástupcov Spolku slovenských spisovateľov (SSS) a Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska (AOSS), ktorá združuje šesť menších spisovateľských organizácií (Spoločnosť maďarských spisovateľov na Slovensku, Spolok ukrajinských spisovateľov, Klub literatúry faktu, Klub nezávislých spisovateľov, Obec spisovateľov Slovenska, Slovenské centrum PEN).
Naša organizácia literárnych tvorcov existuje od roku 1923, má odbornú i spoločenskú hodnotu, ktorú si nemôže dovoliť nijaký politik či štátny úradník ignorovať, ako sa o to už niekoľko rokov neúspešne pokúša vládna garnitúra a Ministerstvo kultúry SR (konkrétne od roku 1998).
Poslaním zamýšľaného Slovenského literárneho centra (SLC) je slúžiť verejnosti vydávaním a šírením neperiodických i periodických publikácií, založených na zásadách demokracie, humanizmu, etiky, nezávislosti a profesionality. SLC by malo slúžiť rozvoju a sprístupňovaniu slovenskej literárnej tvorby, ako aj pozdvihnutiu duchovnej a mravnej úrovne spoločnosti. Jednou z činností SLC by mal byť centrálny nákup hodnotných pôvodných literárnych diel z produkcie všetkých slovenských vydavateľstiev pre sieť verejných štátnych a obecných knižníc.
SLC by mal nahradiť existujúce Literárne informačné centrum (LIC), čo je vlastne torzo po niekdajšom Národnom literárnom centre (NLC).
Na Slovensku citeľne absentuje plošná knižná distribúcia, ktorú v podobe podniku Slovenská kniha začiatkom 90. rokov 20. storočia zrušil minister kultúry za hnutie Verejnosť proti násiliu Ladislav Snopko. Dovtedy - zrejme v rámci násilia proti verejnosti - každá kniha, ktorá vyšla na Slovensku, sa dostala do siete verejných knižníc a najmä do kníhkupectiev na celom území Slovenska. Z väčšiny kníhkupectiev sa po ich privatizácii stali zlatníctva, predajne obuvi a podobne. Na základe holandských dražieb sa ich zmocnili vtedy sa formujúce skupiny organizovaného zločinu, ktoré si v rámci tzv. malej privatizácie overili silu svojich finančných a iných prostriedkov a zlegalizovali si peniaze pochádzajúce z predchádzajúcej trestnej činnosti. Atomizovaný slovenský knižný trh vzápätí hravo ovládli nadnárodné distribučné spoločnosti šíriace brakovú spisbu najmä západnej a osobitne zaoceánskej proveniencie. Pokus vytvoriť novú distribučnú sieť pôvodnej slovenskej literatúry, ktorú pod názvom Hrebenda budovalo NLC, zlikvidovalo MK SR po roku 1998.
Verím, že si nenásytní pravičiari v súčasnej slovenskej vládnej koalícii a ich mediálni lokaji vylámu na nežnom krku slovenskej kultúry a osobitne literatúry svoje posledné predvolebné zuby. O všetkom však rozhodnú slovenskí voliči, o ktorých - žiaľ - zatiaľ platí slogan: Ovce volia vlkov! Teda čoraz nemajetnejší občania volia čoraz bohatších miliardárov a ich nájomných politických maskotov.
Vplyvné zahraničné sily etablovali na Slovensku po voľbách v roku 1998 kompradorskú vládu konajúcu proti strategickým záujmom vlastnej krajiny a jej obyvateľov. Slovenská literatúra ako autentický a nezmanipulovateľný prejav slobodného myslenia a dokonca aj sám slovenský jazyk tvoria prekážku pri realizácii neokoloniálnych cieľov maskovaných integračnou a globalizačnou rétorikou. Povedané slovami niekdajšieho niekoľkonásobného predsedu a súčasného podpredsedu SSS, vynikajúceho prozaika a esejistu európskeho formátu PhDr. Jána Tužinského, PhD., slovenská literatúra sa ocitla na nepriateľskom území.
Verím aj v revitalizačné schopnosti literatúry a som presvedčený, že nie je márne úsilie slovenských, českých a ďalších európskych spisovateľov vzrušiť čoraz apatickejších spotrebiteľov vlastného života závažným etickým a estetickým posolstvom. Štáty majú investovať do dlhodobých projektov duchovného rozvoja, do nosných ideí a do hodnotovej orientácie ľudí, nie iba do krátkodychej politickej propagandy a bezduchej zábavy. Predpokladom na dosiahnutie pozitívneho obratu je synergické pôsobenie spisovateľských komunít v rámci Európskej únie, hoci nijaké zázraky na počkanie neočakávam, ale spolieham sa na to, že trpezlivosť ruže prináša a že keď si pomôžeme sami, tak nám pomôže aj pánboh, ako hovorí ľudový múdrosť.
Jakékoliv jejich další šíření či využití bez výslovného souhlasu redakce nebo autora je zakázáno.
(c) 2001-2014 Obrys-Kmen (ISSN 1210-1494)