Kniha Alexandra Halvoníka s konvenčným názvom PREMENY a s ambicióznym podtitulom Slovenská próza na rozhraní storočí (Vydavateľstvo SSS, Bratislava 2004) nie je dielom, ktoré má určitú badateľnú programovú štruktúru, zreteľnú autorskú koncepciu či ucelený kompozičný zámer. Ide o kolekciu pohľadov literárneho kritika na prozaickú produkciu jednotlivých rokov v rozpätí desaťročia (1994-2004) doplnenú recenziami konkrétnych diel viacerých autorov z približne rovnakého obdobia.
Publikácia by nestála za väčšiu pozornosť, keby jej tvorca nebol riaditeľom významnej štátnej literárnej inštitúcie, v ktorej na základe svojich subjektívnych postojov a názorov rozhoduje o bytí a nebytí slovenských spisovateľov v domácich i v medzinárodných reláciách. V tomto zmysle je kritická príručka vlastne veľavravným návodom, inštrukciou či smernicou pre teoretické i praktické postupy a výstupy autorom reprezentovanej ustanovizne.
A tu sme pri jadre problému, ktorý spočíva v tom, že literárny kritik nielenže neprezentuje nijakú ucelenú - či už originálnu alebo prevzatú - literárno-teoretickú koncepciu, ale ani elementárne hodnotové kritériá uplatňované pri výbere a posudzovaní jednotlivých tvorivých výkonov, ak za podstatu premenlivých mier a váh nebudeme pokladať priehľadnú choreografiu konjunkturálnych úklonov všetkými spoločenskými smermi, ktoré autor publikácie pokladá za dôležité z hľadiska svojho profesionálneho pôsobenia v príslušných úsekoch minulého, prítomného i budúceho času.
A tak sa v spektre zaradených recenzií vedľa seba ocitajú špičkové literárne osobnosti ako Ján Tužinský, Andrej Ferko, Peter Kováčik, Vincent Šikula, Viliam F. Šikula, Vladimír Mináč, Štefan Moravčík, Jozef Mihalkovič, Rudolf Dilong a niekoľkí ďalší spolu s priemernými a podpriemernými idolmi transparentne vykalkulovanej literárnokritickej kurtoázie.
Kniha ponúka ohraničenému okruhu zainteresovaných adresátov publikácií podobného druhu prehliadku toho, čo postupne priniesol čas a na čo postupne padol autorovi zrak pri jeho vypočítavom obzeraní sa v jednotlivých situáciách a etapách vývoja uplynulého desaťročia. Ak istý expremiér na svojom stole vždy našiel nejakú politickú senzáciu, tak na pracovnom stole Alexandra Halvoníka sa našlo pomenej literárnych atrakcií.
Pertraktovaná publikácia svojím charakterom a úrovňou predstavuje popri doterajšej jednej nevýraznej pôvodnej knižke popredného slovenského prozaika Alexandra Halvoníka, ktorou je novela Svrbenie krvi (1996), odterajšiu jednu nevýraznú odbornú knižku popredného slovenského literárneho kritika, ktorým je nositeľ toho istého mena. Šesťdesiatročný človek s takouto miniatúrnou literárnou produkciou zaujíma už dlhé roky kľúčové miesta v slovenskom inštitucionálnom literárnom živote a napriek svojej vlastnej odbornej nedostatočnosti hľadí na slovenskú literatúru z takej výšky, že z nej na iných oveľa úspešnejších a produktívnejších autorov ani nedovidí.
Autor: Pavol Janík
Jakékoliv jejich další šíření či využití bez výslovného souhlasu redakce nebo autora je zakázáno.
(c) 2001-2014 Obrys-Kmen (ISSN 1210-1494)