Milení! Dlúho sem sa neozývala, znáte to, než napadá sněhu, musí sa poklidit a na noviny a knížky a na psaní donde, až je čas všecko rozvážně porozbírat. Šak teho je! Veselé i vážné. S Božkú zme sa nařechtaly, dyž dovlékla jakýsi takový nóbl časopis s velikým nápisem TOP CELEBRITY, to sa ví, všecky celebrity a všecko vyvedené krásně v barvách, až očiská přecházaly. Už zme si navykli, že páni a paničky z novin, rádia a z televíze aj z reklam na nás obyčenské občany a zákazníky křičia TY: uži si teho, zavolé hneď a vyhraj! To vyhraj!, to je najlepší. Co to po nás nechcú! Né abyzme cosik dělali, ale hneď vyhráli! To sú ti praví! Milujú nás. Panstvo dycky milovalo poddané, šak sa o tom už zas píšu dojemné knížky. A dycky sa na milované poddané jak na decka volalo Ty. Jak inak na čeleď? Je tu staronové panstvo a my zas ta čeleď. Tož zme si to jejich top celebrity přečetli tak, že máme, každá a každý, ty celebrity topit, topit, utopit. Jak doktora Mráčka. Jaká by to enem byla prča, dyby zme posléchli teho příkazu a strčili do lavóra plného studenej vody hlavu pánom Ščečinovi nebo Hejstříkovi, to sú istotne veliké celebrity, dyž sa produkujú bez ustání před kamerama. Zme lidi, tak by zme ich neutopili, enem im trošku ochladili jejich hlavy, rozhicované z ustavičného rajzování po teplých krajinách, kam rozvážajú svoju divnú demográciju, kerej tu máme už dosť, jak agenti s teplú vodú. A nebyla by nádhera, dybyzme sa zařídili podlevá rozkazu TOP MODELKY a namočili do teho samého lavóra, škoda menit vodu, frizúru kerejsi tej kozy, co sa kdovíkde enem nakrucuje v šatách za milión, a dyš sa ukáže na skok doma, kady chodí trúsí rozumy jak stará Blažková, kerej sa to už všecko motá v palici. To by od osoby, kerá rozumu nepobrala a kerej by taky byl na nic, nebylo až tak zlé; horší je, že sa ty její plky berú skoro jak Písmo svaté, tiskne sa to, vysílá, čte a poslúchá. A co tak s celebritama většíma než sú ty naše z domácího chovu? Ty máme taky topit?
Ale dosť veselenia, sú aj smutné pády. Jak ta decka z Iráku. Válka je válka a chytrá bomba si sice vybírá, ale stejnak nevybere. Kolik tej drobotiny je eště furt na umření! Zvlášť tam. Tam, co nemají na decka ani dosť doktorů a postelí, ani čas, dyž im ide o veliké věci, o tu naftu, teda ty volby a tu ústavu. A tak sa decka lifrujú do Evropy. Do tej samej Evropy, kerá byla protivá bezhlavému bomboničení, jaké nikdá nic nespraví, ale na správná slova sa nic nedalo. A naši doktoři sa teď činia, jak jim velí doktorská česť, tam aj u nás o sto péro pomáhajú. Ale jedno je mi divné a nejde mně do hlavy, budu muset o tem napsat synovcovi do Prahy, aby sa vypravil za temi svatými a najmúdřejšími z múdrých, asi do teho senátu, ať to vysvetlia. Dyž tadyk bárs Břeťa nešikovně kopne na ulici do balóna a vyrazí kemusi okno, jeho rodiče a nikdo iný, aj dyž sú to rodiče spíš chudobní, oni sami a ne žádní súsedi, zvlášť dyž na Břeťu volali, ať si de hrát na hřiště, ti rodiče idú, okno vysadí a spravia. Tak to odjakživa u nás chodí, ale dneska na světě? Tý, co sa rozhodli vzat Sadáma u huby a v Iráku porozbíjali kvůlivá temu moc oken a domů a hlav, a odnésly to aj děcka, tem není hanba a neudělají ani to, co Břeťova mama, kerá rozparáděnému synkovi nabančí a o rozfláknuté okna sa postará. Ani trochu temu nerozumím. Pan Buš je takový pobožný pán, modlí sa za svoju zem a za celý svět, biblu furt po ruce, a jeho milostpaní koná samé milosrdné skutky, kady enem chodí, a dyš synci toho bohabojného pána natropia tolikeré škody, on nic, on chce, aby sa do spravování oken, domů a hlav pustili jeho moc chudší kamarádi, co mu radili, ať neblbne a nenevymáchá se Sadámem aj nebohé děcka. To sa snáď ani nedá pochopit. Že mu to není trapné! Že ho to nezahanbuje. Jeho synci přece ublížili tem deckám, náhodou a istěže ne rádi, tak jak Břeťa náhodou vybil to okno, a jemu nedonde, že je na něm a enem na něm, aby dal věci do pořádku; že by sa měl o ty všecky chuděry děti a jejich maminky postarat, že by tam měl poslat ne babu, kerá mu to má slovama vyžehlit, ale - na světě najlepší - doktory, přístroje a taky nejdrahší medicíny. Dyť on je na vině a co napáchali jeho lidi, to má teď byt na doktorech u nás a na vybrané kase našich špitálů? Co o to, naši doktoři sa vyznajú, ale máme meněj dolárků než on a ani zme tam nic neponičili a nikomu neublížili na zdraví. Jak to tedy přinde? Nende mi na rozum, že mu nedomluví ta baba, co objížďá svět a svolává každého, kdo sa dá a na keho mají špagát, do svatej války s teroristama. Co chceš, povídala mi Božka, chlapi v hospodě sa jej poškebujú, esli už to její meno není až moc sprosté, cože to lízá a keho rajcuje. Ich nie! Ale stejnak sa mi maří, že je tema vytrčenýma kolenama sem tam bere, ale přitom ich sem tam taky..., rači to slovo nenapíšu. Kam sa nedostane Muž Buš, tam nastrčí babu, povídá sa v šenku. Ale možná to vlastně ani žádná baba néni, dyž jej néni lúto tech děcek a dopustí, aby sa o ně starali druzí a svoju zem vystaví na hanbu, že je tak lakomá, že dá za sebe platit chudobě!
To sem celá žhavá, co synovec u tech múdrych poišťováků ("senát je poistka") o tom všeckém zistí a napíše dom!
Autor: Renata Slováčková
[ PŘEDCHOZÍ ČLÁNEK | NÁSLEDUJÍCÍ ČLÁNEK | NÁVRAT NA OBSAH | FORMÁTUJ PRO TISK ] |