V januári uplynulo 83 rokov od smrti jedného z najznámejších spisovateľov nielen českej, ale aj svetovej literatúry Jaroslava Haška. Tento český spisovateľ, publicista a autor svetoznámeho, parodicko-mystifikačného románu Osudy dobrého vojaka Švejka dokázal nastaviť zrkadlo mnohým spoločenským defektom, ktoré sú aktuálne aj dnes. Práve pre svoj špecifický humor elegantne prekračujúci bariéru fráz, ilúzií a falošných ideálov je Haškov román často porovnávaný s Hellerovou Hlavou 22. Máloktorí autori svetovej literatúry dokázali vyjadriť tak hlboko a ľudsky nezmyselnosť vojny ako Jaroslav Hašek a Joseph Heller. V dvadsiatom storočí prešla európska aj americká spoločnosť azda najvýraznejším vývinom v dejinách ľudskej civilizácie. Prvá a druhá svetová vojna znamenali významný zlom v moderných európskych a svetových dejinách a aj s odstupom času nastavujú zrkadlo spoločnosti poznačenej materializmom a individualizmom. Prirodzenou reakciou na meniaci sa hodnotový systém a naštrbený vzťah jednotlivca a spoločnosti sa stala, tak ako aj v minulosti, predovšetkým literatúra.
   Osudy dobrého vojaka Švejka a Hlava XXII patria medzi romány, ktoré si práve v tejto súvislosti získali srdcia miliónov čitateľov po celom svete. Napriek tomu, že oba romány vznikli v úplne odlišných spoločensko-historických a literárnych podmienkach a že diferenciácia ich literárneho stvárnenia vojnovej udalosti je podmienená aj rôznorodosťou národných literatúr či subjektívnou skúsenosťou oboch autorov, ich hlavní protagonisti a stvárnenie armádnej mašinérie sú častým predmetom porovnania. Hašek aj Heller si získali čitateľov netradičným až satirickým pohľadom na spoločnosť 20. storočia poznačeným odklonom od naturalistického zobrazenia priamych vojnových operácií, pričom vznikol priestor na poukázanie komicko-groteskného zobrazenia sveta, narušenie kultu heroizmu či polarity vzťahov priateľ verzus nepriateľ. Oba romány sú však nielen zaujímavé, ale aj aktuálne aj pre čitateľa 21. storočia. Ich idea bezvýchodiskovosti a bezmocnosti jednotlivca v chaotickom a absurdnom svete ovládanom deštruktívnou silou organizovaných inštitúcií (či už v podobe armády štátu alebo monarchie) dodnes oslovuje množstvo čitateľov v neustále sa transformujúcej spoločnosti.
   Po prečítaní oboch románov logický vystáva otázka, do akej miery bol Joseph Heller pri písaní ovplyvnený Haškovým románom. Vznikla by Hlava 22 bez Osudov dobrého vojaka Švejka? Osudy dobrého vojaka Švejka a Hlava 22 sú popretkávané mnohými paralelami a neodškriepiteľnými podobnosťami. Obe postavy Švejka a Yossariana sa stali symbolom zápasu proti nezmyselným zákonom vojnovej mašinérie a byrokracie nielen v kontexte národných literatúr, ale aj v kontexte svetovej literatúry. Heller podobne ako Hašek vytvoril postavu komického idiota v plnej nahote demaskujúceho aroganciu a cynizmus štátneho systému. Títo radoví vojaci dokázali rovnakými prostriedkami už v samotných základoch narušiť podsúvaný obraz byrokratickej administratívy od súdnictva až po lekárstvo a odhaliť neudržateľné pomery v armáde, presiaknuté nemorálnosťou a bezohľadným zápasom o moc. Obaja hlavní protagonisti žijú v jasne štruktúrovanom svete, a napriek tomu sú súčasťou nekontrolovateľného chaosu.
   Napriek mnohým podobnostiam je len veľmi ťažko dokázať, či by román Hlava 22 vznikol bez Haškovho románu Osudy dobrého vojaka Švejka a či by vznikol v takej podobe, v akej ho poznajú milióny čitateľov po celom svete dnes. Bolo by príliš subjektívne tvrdiť, že Yossarian by nikdy nebol tým, čím je bez existencie Švejka. Avšak je neodškriepiteľné, že výnimočnosť a literárna nesmrteľnosť oboch protagonistov je aj po niekoľkých desaťročiach prenikom až k samotnej podstate spoločenského povedomia, vyplavujúcim mnohé celospoločenské anomálie ako zdeformované, odosobnené medziľudské vzťahy, morálny zákon peňazí, či roztrieštenú identitu bežného človeka 20. storočia, poznačeného každodenným strachom a neistotou, ktorá sa naplno odhaľuje predovšetkým vo vojnách.

[ PŘEDCHOZÍ ČLÁNEK  |  NÁSLEDUJÍCÍ ČLÁNEK  |  NÁVRAT NA OBSAH  |  FORMÁTUJ PRO TISK ]