Živá časť mŕtveho jazyka vraví: nomen omen, teda v preklade z latinčiny do slovenčiny doslova: meno znamenie. Vynikajúci básnik Teodor Križka je toho príkladom. Jeho krstné meno, ktoré v gréčtine znie Theodóros, znamená Boží dar, Bohom obdarovaný, čo sa vzťahuje práve tak na prenikavý intelekt autora, ako aj na jeho výnimočnú poetickú virtuozitu.
Vo svojej zbierke básní Niekto ako Boh z roku 1998 som sa inšpiroval znamením, ktoré obsahuje priezvisko Teodora Križku: "Kríž ti skríži cestu / na križovatkách modlitieb. / Vylúšti za teba / krížovku záhadných náboženstiev."
Teodor Križka debutoval v roku 1983 vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Zodpovedným redaktorom jeho debutu bol básnik Ľubomír Feldek, ktorý v tejto súvislosti konštatoval: "Zbierka Zaklínanie jari, ktorou sa Križka po prvý raz predstavuje verejnosti, prezrádza bohaté myšlienkové a citové zázemie mladého autora, pociťujúceho potrebu vysloviť najmä svoje zážitky z detstva, z domova, z prvých citov, ale aj zážitky z ciest a z poznávania sveta a nachádzania nových priateľov. Debutant prekvapuje zrelou prácou so slovom, suverénnym zvládnutím klasickej básnickej techniky."
Nasledovala zbierka Pokojná v nepokoji, ktorá vyšla vo vydavateľstve Smena v roku 1986, jej názov okrem iného naznačuje autorovu záľubu v paradoxných slovných spojeniach. Túto polohu badať aj v ďalšej knihe veršov Slnečná noc, mesačný deň, ktorá opäť vyšla vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v roku 1987. Jej zodpovedná redaktorka, poetka Jana Kantorová-Báliková poznamenala: "Križkove básne zaujmú čitateľa svojou melodickosťou, premyslenou výstavbou a účinnou pointou. V najlepších veršoch je absolútne presný. Jeho poézia je čírym výkrikom bolesti a citu, ktorý prijímame bezo zvyšku."
Líniu metafor založených na protikladných slovných spojeniach napokon dopĺňajú a rozvíjajú aj názvy autorových najnovších kníh - Večernica Ranná hviezda (vydavateľstvo Petrus, 2001) a Smädná voda (vydavateľstvo Petrus, Bratislava, 2004).
Reprezentatívny Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia uvádza, že Teodor Križka vo svojich prvých troch knihách (z rokov 1983, 1986 a 1987): "vyjadril zakorenenosť v rodnom kraji a v jeho tradíciách, odmietanie násilia a príklon ku kresťanským duchovným a mravným hodnotám."
Renomovaný literárny kritik Pavol Števček v eseji Krásne a pravdivé alebo Rozum metafory v duchovnej poézii, ktorá je doslovom knižného súboru stoštrnástich básní Smädná voda, hodnotí Teodora Križku ako "jedinečného a originálneho básnika", ďalej konštatuje: "Právom ho treba priraďovať medzi našich dnes už strednogeneračných teoreticky najpripravenejších básnikov, hĺbkou i imagináciou vôbec nie nepodobných Mihálikovi, Turčánymu či Válkovi" a potvrdzuje aj nasledujúcu skutočnosť: "Má svoje duchovné bratstvá so Strmeňom i Silanom, s Veiglom i Beniakom a Dilongom; ako má aj svoje pracovné a študijné kontakty s Motulkom, Šprincom, Zahradníčkom; a hoci aj so súčasníkom Michalom Chudom."
A mne sa žiada poznamenať, že Teodor Križka v Smädnej vode nie umiera, ale žije zo smädu - z bytostnej človečenskej potreby uhasiť smäd po kráse a poznaní. Smädná voda je túžiaca a dychtivá ako ľudská duša. Je to osviežujúca pramenitá poézia priezračná a hlboká ako voda. Povedané slovami básnika Jozefa Urbana, je to poézia, ktorá nás drží nad vodou. Smädná voda nás vodí, sprevádza a oboznamuje s pozoruhodnosťami básnikovej fantázie. Smädná voda je výborným vodičom duchovnej energie. Smädná voda je návod na vnútorne bohatý život.
Treba súhlasiť aj so slovami Pavla Števčeka, že "básnik Teodor Križka každý svoj verš začína jedinou vierou: vierou v Poéziu." V súvislosti s Teodorom Križkom mi nevdojak prichádza na um vynikajúci britský spisovateľ Graham Green, ktorého tvorba sa spravidla člení na diela katolícke a politické, ale sám Green vždy dôrazne protestoval proti označeniu "katolícky spisovateľ" a želal si, aby ho pokladali za spisovateľa, ktorý je aj katolík. A táto poznámka sa signifikantne vzťahuje na Teodora Križku, ktorý je naozaj predovšetkým skutočným básnikom, pretože ho Boh obdaroval nevšedne výkonnou racionalitou a mimoriadne pôsobivou lyrickou zručnosťou. Bravúrne schopnosti brilantného majstra sa naozaj zaobídu bez pomocných či podporných skupinových a ideových kategorizácií, hoci Teodor Križka sa ako autor i ako človek otvorene hlási ku kresťanským a národným tradíciám. Aj to patrí k základným slobodám prejavu a umeleckej tvorby; k slobodám, ktoré sa, žiaľ, na Slovensku ešte stále plne nerešpektujú napriek často opakovaným formálnym deklaráciám demokratickosti, humanizmu, tolerancie a plurality.
Autor: Pavol Janík
Jakékoliv jejich další šíření či využití bez výslovného souhlasu redakce nebo autora je zakázáno.
(c) 2001-2014 Obrys-Kmen (ISSN 1210-1494)