Na návrh Spolku slovenských spisovateľov, ktorý som mal česť osobne podpísať, prezident Slovenskej republiky pri príležitosti Dňa ústavy SR udelil šéfredaktorovi časopisu SSS Literárny týždenník, spisovateľovi a scenáristovi Jozefovi Bobovi vysoké štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy v oblasti kultúry.
Popredný spisovateľ a jeden z najlepších žijúcich filmových a televíznych scenáristov Jozef Bob začínal svoje profesionálne pôsobenie v legendárnom týždenníku Zväzu slovenských spisovateľov Kultúrny život - v jeho literárnom oddelení, neskôr v historickom oddelení a v roku 1968 sa stal jeho šéfredaktorom. K invenčným prácam Jozefa Boba patrí dielo Moderný tradicionalista Dobroslav Chrobák (1964). Potom sa Jozef Bob zapísal do slovenského povedomia knihou Ľúbostné siluety (Tatran, edícia Korene Bratislava 1980): po scenári Hečkovho televízneho Červeného vína, sa začal predstavovať Jozef Bob ako skutočne originálny televízny tvorca. Najmä tri seriálové projekty: Povstalecká história (o príprave a priebehu Slovenského národného povstania; spoluautor Viliama Plevza); Muži s plnou mocou (O založení Česko-slovenskej republiky) a napokon Roky prelomu (o povojnových rokoch 1945-1948). O Povstaleckej histórii, ako to napísala špičková kritička Nového slova Katarína Hrabovská, známa aj z pôsobenia v Kultúrnom živote, platí to, čomu Goethe vraví pravda archívov a pravda legiend. V televíznych sériách scenárista Jozef Bob vydarene naznačil, ako výrazne sa Slováci zapísali do moderných dejín bývalého Československa, ale aj do protifašistického odboja v rámci SNP. Vrcholom jeho tvorby je kniha Štúrovci (Atrakt 1992) a rovnomenný päťdielny televízny seriál (1991), ktorý režíroval Peter Mikulík a hlavnú postavu Ľudovíta Štúra stvárnil Dušan Jamrich. Tento seriál sa už v Slovenskej televízii vysielal po siedmy raz, čo svedčí o jeho mimoriadnej popularite a umeleckej kvalite. Literárny vedec doc. PhDr. Rudolf Chmel, DrSc., (exminister kultúry Slovenskej republiky) Bobových Štúrovcov vysoko ocenil: "Vyšiel z jedinej produktívnej koncepcie: zachytiť nielen človeka v dejinách, ale aj dejiny v človeku, to jest z koncepcie, ktorá chce naše dejiny vedome poľudštiť, odanonymizovať a zároveň aj odmýtizovať, uprednostňujúc, ak to tak možno povedať, princíp rozprávačský... Bobova interpretácia štúrovského hnutia má tento ľudský rozmer, obsahuje aj istú kolektívnu dušu národa a pritom nestiera úlohu osobnosti v dejinách." V tomto zmysle by sme mohli pokračovať vo výpočte a analýze ďalších významných autorských projektov Jozefa Boba - knižných i scenáristických.
Jozef Bob posledných sedem rokov pôsobí na poste šéfredaktora časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník, kde uplatňuje v prospech celej slovenskej kultúry svoje jedinečné a bohaté skúsenosti.
V mene svojom i v mene Spolku slovenských spisovateľov Jozefovi Bobovi aj touto cestou úprimne blahoželám k udeleniu vysokého štátneho vyznamenania a vyjadrujem hlboké presvedčenie, že adekvátnym ocenením hodnoty jeho nezištnej služby slovenskej kultúre je práve Rad Ľudovíta Štúra. V neposlednom rade treba v tejto súvislosti zdôrazniť potešiteľnú skutočnosť, že vrcholné štátne pocty Slovenskej republiky získavajú aj osobnosti bytostne späté s ideou súčasnej modernej demokratickej slovenskej štátnosti, pretože počas dvoch funkčných období vlády premiéra Mikuláša Dzurindu boli pri príležitosti Dňa Ústavy Slovenskej republiky oceňovaní najmä renomovaní odporcovia slovenskej štátnosti.
Autor: Pavol Janík
Jakékoliv jejich další šíření či využití bez výslovného souhlasu redakce nebo autora je zakázáno.
(c) 2001-2014 Obrys-Kmen (ISSN 1210-1494)