Okrídlené konštatovanie, že nie je antológia ako antológia, je vari najvýstižnejšou charakteristikou knižnej publikácie, ktorú s poľským názvom PISANIE a s podtitulom i nadtitulom Antológia súčasnej slovenskej poézie v roku 2006 vydali slovenské vydavateľstvo Modrý Peter (živnosť jedného z levočských Milčákovcov) a poľské vydavateľstvo Šwiat Literacki - pravdaže s neodmysliteľnou finančnou podporou bratislavského Literárneho informačného centra (v knihe ho nepatrne premenovali na Literárno-informačné centrum).
Predovšetkým treba upozorniť, že v skutočnosti nejde o antológiu súčasnej slovenskej poézie, ale o výber z tvorby 14 (slovom štrnástich) autorov, z ktorých dvaja sú levočskí bratia Milčákovci (Marián a Peter - jeden talentovanejší ako druhý), jedna je autorka a dvaja sú naozaj reprezentatívni básnici (Daniel Hevier a Jozef Urban). Fakt, že výber vzal na milosť aj nebohého člena Spolku slovenských spisovateľov Jozefa Urbana svedčí o tom, že ignorancia určitých kruhov vo vzťahu k SSS nesiaha až za hrob a dáva ostatným členom SSS nádej na uznanie aspoň po smrti, prípadne ich priamo vyzýva k (dobrovoľnému) predčasnému odchodu zo života v záujme vlastnej postupnej autorskej rehabilitácie.
Teda všetko je vlastne v poriadku (v rámci aktuálnych literárnych pomerov na Slovensku) s výnimkou nadtitulu, ktorý je na jednej z úvodných strán knihy zároveň aj podtitulom, čomu však netreba pripisovať nijakú zvláštnu dôležitosť. Antológia súčasnej slovenskej poézie dozaista sľubuje (a objektívne znamená) viac ako výber z tvorby 14 autorov. Pre porovnanie uveďme, že ruská antológia súčasnej slovenskej poézie Zo storočia do storočia (Pranat, Moskva 2006) prináša výber z tvorby 67 (slovom šesťdesiatich siedmich) básnikov a usiluje sa primerane odzrkadľovať hodnotovú štruktúru súčasnej slovenskej lyriky bez ohľadu na členstvo autorov v jednotlivých záujmových literárnych združeniach.
Neskoro je plakať nad rozliatym mliekom, ale sebavedomému levočskému vydavateľovi treba poradiť, aby v budúcnosti s primeranou skromnosťou označoval podobné výbery - napríklad podľa vzoru bulharského prekladateľa Dimitara Stefanova, ktorý publikáciu Pravda s nádherne dlhými nohami (Matom, Sofia 2000) charakterizuje podtitulom Deväť slovenských básnikov. Radiť vydavateľovi, aby sa pokúšal rozšíriť svoj obzor a vydávať reprezentatívne publikácie, ktoré by zniesli označenie antológia súčasnej slovenskej poézie, je určite nevhodné a najmä zbytočné.
Autor: Pavol Janík
Jakékoliv jejich další šíření či využití bez výslovného souhlasu redakce nebo autora je zakázáno.
(c) 2001-2014 Obrys-Kmen (ISSN 1210-1494)