Výber poézie Pavla Janíka Oprava Titanicu vyšiel zásluhou kolektívu troch ruských prekladateliek v Moskovskom vydavateľstve Grif už v roku 2004. Na slovenskom knižnom trhu sa však neobjavil vo veľkom náklade, hoci informáciu o tomto vydaní už zachytil užší kruh milovníkov poézie na seminári o živote a diele Pavla Janíka na UKF v Nitre pri príležitosti jeho životného jubilea. O to hlbší zážitok som získala pri pracovnej návšteve na Slovenskom inštitúte a na MGU v Moskve, kde sa mi podarilo zoznámiť s najmladšou z prekladateľského kolektívu D. Anisimovou a nahliadnuť do dvojjazyčného vydania kreatívnej poézie jedného z najoriginálnejších slovenských básnikov. Tvorba P. Janíka je dobre známa a uznávaná v kruhoch moskovských intelektuálov. Jeho poézia oslovuje čitateľov už viac ako štvrťstoročie - prvú zbierku Nezaručené správy vydal už v roku 1981, dodnes sa zoznam jeho titulov úctyhodne rozšíril.
Vedúcou kolektívu prekladateliek je poetka, prekladateľka, kandidátka filologických vied Natália Švedovová, ktorá sa zaoberá slovenskou literatúrou a prispela aj do rozsiahlych odborných monografií Slovackaja literatúra XIX. veka 1997; Slovackaja literatúra XX. vek, 2003. Druhou členkou kolektívu je prekladateľka Elena Tambovcevová, časť básní pretlmočila mladá ašpirantka slovanskej filológie na MGU Daria Anisimovová.
Reprezentatívny výber Janíkovej poézie znie podobne zvučne aj v ruskom jazyku, ba v preklade Švedovej sa objavujú aj nové aliterácie: Každý deň beriem do ruky pero/Každyj deň ja beru ruku v ručku... Témy rovnako dobre známe v slovenskom i ruskom prostredí, pretlmočený text adekvátne vystihuje lexiku i sémantiku originálu: neónmi vysvietená kancelárska tma/ neonami osveščonnaja kancelarskaja tma. Intelektu E. Tambovcovej najlepšie rezonovali verše inšpirované inými kultúrami, následkom rozdielnosti lexiky prekladateľka opúšťa originál a neopakovateľné slovné hry básnika sú potlačené: v povetrí vetrím parfum Soir de Paris/ja čuvstvuju duchov tech bolšebšstvo. Podobne v básni New York originál i preklad vyvolávajú intenzívny metaforický účinok: Kovové telo mŕtvej slobody/ metaľničeskoje telo mjortvej Svobody.Najmladšia z tímu prekladateliek, talentovaná ašpirantka Daria Anisimová, zachováva atmosféru i modernú poetiku verša:Dorástol som do výšky platu, dĺžky dlhov/ ja doros do vysoty oklada, dolgoty dolgov. Anisimovej preklad básne Tichá stromácnosť je odvážnym pokusom preložiť nepreložiteľné, je explicitným vstupom dovečnej diskusie o ne/preložiteľnosti mnohých poetických obrazov. Typicky janíkovská slovná hra vo výraze tichá stromácnosť sa zdá sa byť neriešiteľným prekladateľským rébusom, Prekladateľka však premyselne vsúva do slova domašnij r zo slova derevo: V stromáckom ovzduší vonia stromáci chlieb/ V dromasnem vozduche pachnet drovašnim chlebom, obdivuhodne kreatívne a vtipne zachováva účinok originálu.
Prenikanie slovenskej poézie do rozvinutej ruskej kultúry je príkladom jej životaschopnosti, je však tiež svedectvom blízkosti slovanských kultúr a slovanských duší. Rozsiahly a reprezentatívny výber slovenskej poézie v ruskom preklade bol vydaný pod názvom Iz veka v vek /Slovackaja poezija XX- XXI. Antológia uzrela svetlo sveta na sklonku roku 2006 v moskovskom vydavateľstve Pranat. Slovenský kultúrny kontext získal prekrásny dvojjazyčný kultúrny dar do predvianočnej atmosféry. Prezentácia rozsiahlej antológie sa uskutočnila v Centre ruských štúdií za účasti autora projektu S. N. Glovjuka, ktorý je súčasne vedúcim redakčného kolektívu a tímu prekladateľov. Prítomní boli aj zástupcovia Slovenského inšitútu v Moskve, predseda Spolku slovenských spisovateľov P. Janík, autor predhovoru a domáci organizátor podujatia, mnohí významní predstavitelia slovenského literárneho a kultúrneho kontextu. Antológia obsahuje verše celej plejády básnikov (takmer 70), počínajúc V. Mihálikom a končiac súčasnou generáciou renomovaných i mladých básnikov. Prekladateľské ambície a majstrovstvo prezentuje v antológii viac ako desaťčlenný kolektív ruských prekladateľov a zaslúži si hlbšiu interpretačnú pozornost, ktorá sa určite rozvíri v kruhoch slovenských a ruských translatológov. Slovenská umelecká literatúra, literatúra tzv. malého národa, vyvoláva záujem vyspelých ruských recipientov a interpretov, sme preto právom hrdí.
Autor: Hedviga Kubišová
[ PŘEDCHOZÍ ČLÁNEK | NÁSLEDUJÍCÍ ČLÁNEK | NÁVRAT NA OBSAH | FORMÁTUJ PRO TISK ] |