O dôležitej a zahmlievanej historickej skutočnosti, že antikomunizmus je pokračovaním nacizmu, výrečne svedčí životný príbeh Reinharda Gehlena, ktorý bol počas II. svetovej vojny nacistickým generálom, šéfom elitného hitlerovského spravodajského útvaru Cudzie armády Východ, po vojne na základe dohody s predstaviteľmi americkej vojenskej kontrarozviedky (Counter Intelligence Corps - CIC) viedol neoficiálnu rozviedku pod názvom Gehlenova organizácia (Gehlen Organization - GO), následne sa stal v roku 1956 prezidentom oficiálnej nemeckej Federálnej spravodajskej služby (Budnesnachrichtendienst - BND), na jej čele zotrval až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1968, keď ho vo funkcii šéfa nemeckej rozviedky vystriedal Gerhard Wessel (aj ten už počas II. svetovej vojny pôsobil v nacistickom spravodajskom aparáte - bol Gehlenovým zástupcom v spomínanom útvare Cudzie armády Východ; prezidentom západonemeckej rozviedky bol do roku 1978).
Reinhard Gehlen ako generál v nacistickom Wehrmachte počas II. svetovej vojny s pozíciou šéfa nemeckých špionážnych sietí vo východnej Európe bol po vojne pre štátnu administratívu USA vítaným odborníkom na riadenie spravodajských operácií proti Sovietskemu zväzu a jeho spojencom. Ale ako to dokumentuje sám Gehlen vo svojej memoárovej knihe Služba (The Service - World Publishing Company, New York 1972) jeho prioritou bolo vždy pôsobenie proti komunistickej ideológii kdekoľvek na svete - najmä v západnej Európe a osobitne vo Francúzsku a Taliansku.
V rámci svojho fanatického antikomunizmu medzi nástroje vtedajšej medzinárodnej komunistickej hrozby zaradil aj nasledujúce inštitúcie: Svetová federácia odborov (centrála Praha, 138 miliónov členov v 56 krajinách); Svetová rada mieru (centrála Helsinki, vyše 100 mierových výborov na národnej úrovni); Svetová federácia demokratickej mládeže (centrála Budapešť, 100 miliónov členov v 180 mládežníckych organizáciách); Medzinárodný zväz študentov (centrála Praha, 4 milióny členov v 87 krajinách); Medzinárodná demokratická federácia žien (centrála Východný Berlín, 200 miliónov členiek v 90 krajinách); Svetová federácia učiteľských zväzov (centrála Praha, 7,65 milióna členov v 25 krajinách); Medzinárodná organizácia novinárov (centrála Praha, 140 000 členov vo vyše 100 krajinách); Medzinárodná organizácia rozhlasu a televízie (centrála Praha, podskupiny v 19 krajinách); Medzinárodná asociácia demokratických právnikov (centrála Brusel, približne 50 pobočiek a podskupín); Svetová federácia vedeckých pracovníkov (centrála Londýn, 300 000 členov v 51 krajinách) a napokon príslovečne pre niekdajšieho nacistického generála aj Medzinárodná federácia účastníkov odboja (centrála Viedeň, 4 milióny členov v 470 organizáciách v 20 krajinách).
Reinhard Gehlen sa narodil v Erfurte 3. apríla 1902. Jeho otec Walther Gehlen bol plukovník vo výslužbe, vydavateľ a kníhkupec; matka mala šľachtický pôvod - Katharina Margarete von Vaernewyck. Príslušníkom Reichswehru sa stal 20. apríla 1920. (Oženil sa 10. septembra 1931, aj jeho manželka mala šľachtický pôvod - Herta von Seydlitz-Kurzbach.) Na vojenskej akadémii začal študovať 1. októbra 1933. V generálnom štábe pôsobil od júla 1935. Pobočníkom náčelníka generálneho štábu bol od 1. júla 1940. Za šéfa východnej skupiny operačného odboru generálneho štábu ho ustanovili 7. októbra 1940. Do funkcie veliteľa spravodajského útvaru Cudzie armády Východ ho vymenovali 1. apríla 1942. Do hodnosti plukovník ho povýšili 1. decembra 1942 a do hodnosti brigádny generál 1. decembra 1944.
Po páde Tretej ríše s najdôležitejšími kolegami ponúkol súčinnosť a archívnu dokumentáciu svojho spravodajského útvaru americkej armáde 22. mája 1945. Do Spojených štátov odletel so skupinou štyroch najbližších spolupracovníkov 26. augusta 1945. Po vyťažení tajnými službami USA sa vrátili do Európy 1. júla 1946. Formálnym dátumom vzniku Gehlenovej organizácie sa stal 12. júl 1946. Neoficiálna nemecká rozviedka pôsobila ako súčasť amerických výzvedných služieb. Jej presunom do podriadenosti západonemeckej vlády 1. apríla 1956 vznikla oficiálna Federálna spravodajská služba Spolkovej republiky Nemecko (Bundesnachrichtendienst - BND). Reinharda Gehlena v tento pamätný deň v rámci Bundeswehru povýšili do hodnosti generálporučík v zálohe. Zároveň ho ustanovili do funkcie prezidenta BND, ktorým bol až do 30. apríla 1968, keď odišiel do dôchodku. Zomrel 8. júna 1979 vo veku 77 rokov.
O plnej akceptácii niekdajšieho nacistického generála v systéme povojnových medzinárodných vzťahov svedčia aj čestné ocenenia - vysoké vojenské vyznamenanie Bundeswehru z roku 1968 a titul Maltský rytier. Náčrt životného príbehu Reinharda Gehlena názorne poukazuje na to, akými mechanizmami sa zabezpečilo vo veľmocenskej sfére vplyvu USA využitie bývalých nacistických odborníkov pri pokračujúcej spravodajskej ofenzíve antikomunizmu, vrátane jeho fanatických polôh a vrátane rutinného pôsobenia aj proti účastníkom protifašistického odboja v Európe. Znepokojujúci antidemokratický a antihumanistický odkaz týchto historických skutočností pre súčasnosť a budúcnosť našej modrej (a čoraz modrejšej) planéty azda ani netreba osobitne zdôrazňovať.
Autor: Pavol Janík
Jakékoliv jejich další šíření či využití bez výslovného souhlasu redakce nebo autora je zakázáno.
(c) 2001-2014 Obrys-Kmen (ISSN 1210-1494)