Publikácia politika a politológa Borisa Zalu NÁROD AKO NE-SAMOZREJMOSŤ (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, Bratislava 2006) obsahuje štúdie, ktoré boli v predchádzajúcom období (nie vždy v identickej podobe) uverejnené časopisecky (najmä v časopise Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník a v literárnom časopise Matice slovenskej Slovenské pohľady), niektoré vyšli v zborníkoch a podaktoré sú uverejnené po prvý raz.
Dielo štandardne a pre potreby študentov politológie i širšej čitateľskej verejnosti užitočne reflektuje rozličné aspekty zvolenej tematickej oblasti, ale z hľadiska vedeckého výskumu neprináša nové poznatky, prevratné koncepcie, objavné zistenia, neznáme fakty alebo ich nepredpokladané či neočakávané interpretácie.
Každý autor sa ťažko či sotva vyhne určitej miere subjektivizmu, ale v prípade publikácie Národ ako ne-samozrejmosť percipienta na prvý pohľad zaujme egocentrické úsilie autora postaviť vlastnú osobu (osobnosť) do stredu kľúčových udalostí moderných slovenských dejín v ich regionálnych stredoeurópskych, kontinentálnych i globálnych súvislostiach. V tomto zmysle sa autor značne ponáša na podobných (samo)hodnotiteľov, vrátane jeho niekdajšieho blízkeho spolupútnika Miloša Žiaka, ktorý zatiaľ zrejme najväčšmi vyniká v disciplíne programovej memoárovej autoglorifikácie, sebamonumentalizácie a heroizácie vlastných historických činov a zásluh.
Práca teda trpí všeobecne známym a priam infekčne rozšíreným komplexom rozličných akoby disidentov (ľavých či pravých), ktorí si s obľubou a čoraz väčšou vehemenciou už dve desaťročia dodatočne prepisujú životopisy a pripisujú si dôležité miesto v procese najvýznamnejších spoločenských a geopolitických zmien na územiach niekdajšieho východného bloku. Do takto koncipovaných pohľadov sa - samozrejme - nehodí očividná, hoci usilovne zahmlievaná skutočnosť, že demontáž systémov, ich transformácia, ako aj sprievodné a následné posuny vo veľmocenských pomeroch síl a vo sférach vplyvu sa uskutočnili na základe strategických rozhodnutí a detailného riadenia z úrovne najvyšších poschodí vtedajšieho vedenia Sovietskeho zväzu, ktorého armáda v prelomovom období okupovala aj Československo. V podmienkach okupovanej krajiny okrem rozmanitých inscenačných postupov zohrali závažnú úlohu aj priame oficiálne pokyny najvyšších sovietskych straníckych a štátnych autorít adresované najvyšším československým straníckym a štátnym orgánom. Preto sa nám dodnes v miestnej politike a politológii pohybuje toľko čudných odborníkov s ruským backgroundom, ktorí naďalej u nás všetkému rozumejú lepšie ako my sami a ktorí sa bez začervenania s ľahkosťou premiestňujú na spoločenskej scéne zľava doprava či od internacionalizmu k nacionalizmu a kedykoľvek aj opačným smerom. Aj to sú však len pešiaci v hre, ktorí sa snažia dobiehať udalosti riadené z najvplyvnejších mocenských centier a zaujímať pozície v situáciách, ktoré vznikajú bez ich výraznejšieho pričinenia.
Skutočnosť, že vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov vyšla kniha politika a politológa Borisa Zalu, ktorá obsahuje aj štúdie predtým uverejnené v časopise Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník, svedčí predovšetkým o tom, že politici nikdy nepohrdli využitím skromných publikačných možností slovenských spisovateľov na vlastnú propagáciu, ale zároveň z úrovne svojich poslaneckých a vládnych možností nikdy nič neurobili pre zlepšenie ekonomických podmienok inštitucionalizovaného literárneho života, v ktorom patrí kľúčové miesto najvýznamnejšej, najstaršej a najpočetnejšej organizácii literárnych tvorcov na Slovensku. Práve v pestovaní kultov a kultíkov osobností a osôbok politickej scény vidím hlavné posolstvo pertraktovaného diela - najmä vo vzťahu k obetavému a nezištnému tvorivému potenciálu, ako aj kultivovanému čitateľskému zázemiu finančne podvyživeného a intelektuálne elitného Literárneho týždenníka.
Autor: Pavol Janík
Jakékoliv jejich další šíření či využití bez výslovného souhlasu redakce nebo autora je zakázáno.
(c) 2001-2014 Obrys-Kmen (ISSN 1210-1494)