Premiérovi R. Ficovi zrejme nemožno vždy uprieť dobrý úmysel, ale niektoré riešenia vlády pripomínajú známu anekdotu o človeku, ktorý chcel pomôcť inému tým, že mu zabil komára na tvári lopatou. Napríklad vedenie Ministerstva kultúry SR sa (zrejme v záujme kontinuity) teatrálne uchádza o priazeň umeleckých elít etablovaných za vlád M. Dzurindu, čo by bolo úplne v poriadku, keby to nebolo automaticky spájané s pokračujúcim znevažovaním výrazných osobností a inštitúcií, ktoré boli aj v predchádzajúcich obdobiach v nepriazni mocenského aparátu. Chápem aj to, že vládnej koalícii môžu prekážať vplyvné mimovládne organizácie, ktoré (aj z 2 % zaplatených daní zahraničných podnikov v SR) rutinne vyvíjajú činnosť proti vláde SR a pripravujú štátne prevraty v rozličných oblastiach sveta. Ročné rozpočty týchto organizácií výrazne presahujú miliardu slovenských korún a receptom malo byť okrem iného zrušenie možnosti poukázať 2 % zaplatenej dane neziskovým organizáciám pôsobiacich vo sfére duchovných a kultúrnych hodnôt, čo by bolo vo vzťahu k normálnym združeniam umeleckých tvorcov - napríklad Spolku slovenských spisovateľov (SSS) - ono známe vyliatie dieťaťa z vaničky spolu so špinavou vodou. Tento zámer sa predbežne nerealizoval, ale Ministerstvo vnútra SR už pripravilo likvidačný zákon o spolkoch. Jeho ustanovenia by takisto umŕtvili SSS, ktorý s existenčnými problémami vydáva Literárny týždenník a časopis pre mladú literatúru Dotyky a vo Vydavateľstve SSS ročne vychádza asi 30 pôvodných i prekladových kníh. Pohyb štátnej byrokracie v krehkej oblasti kultúry naozaj pripomína slona v porceláne a je vecou bezodkladných personálnych a koncepčných rozhodnutí premiéra, aby ukončil nenapraviteľné poškodzovanie duchovného bytia slovenskej spoločnosti.
Autor: PAVOL JANÍK
[ PŘEDCHOZÍ ČLÁNEK | NÁSLEDUJÍCÍ ČLÁNEK | NÁVRAT NA OBSAH | FORMÁTUJ PRO TISK ] |