Moja predstava o modifikovanej písanej podobe slovenčiny dozaista nie je originálna, ale naopak inšpirovaná viacerými medzinárodnými skúsenosťami, čo priamo vyplýva z podstaty odporúčaných praktických zmien.
Podstatným vizuálnym problémom našej materčiny v podmienkach éry moderných elektronických prostriedkov komunikácie je fakt, že všetky počítačové klávesnice, softvéry a súbory symbolov pochádzajú zo zahraničia, prípadne sú rozličnými domácimi verziami a úpravami zahraničných riešení.
V dôsledku uvedených faktorov sa špecifické slovenské znaky na jednej strane elektronickej komunikácie nachádzajú na miestach, kde sa na druhej strane elektronickej komunikácie nachádzajú iné znaky - najčastejšie rozličné obdĺžniky, "e" (namiesto "č"), "3/4" (namiesto "ľ"), "i" (namiesto "ď"), nič (namiesto "ť") a podobne.
Východisko vidím v zdanlivo (na prvý pohľad) nezrozumiteľnej substitúcii špecifických slovenských písmen ich vyjadrením prostredníctvom písmen, ktoré sú v medzinárodnej praxi etablované a pri používaní rozmanitých klávesníc, softvérov a súborov symbolov sú nezameniteľné.
Napríklad dlhé samohlásky i spoluhlásky možno vyjadriť ich grafickým zdvojením (á = aa, é = ee, í = ii, ó = oo, ú = uu, ý = yy; ĺ = ll, ŕ = rr). Široké "ä" možno nahradiť obyčajným "e", veď popri širokej výslovnosti "ä" sa v bežnej spisovnej výslovnosti namiesto "ä" vyslovuje "e". Mäkké spoluhlásky možno vyjadriť pridaním písmena, ktoré má funkciu mäkkého znaku. V jazykoch južných Slovanov je to "j" (ď = dj, ť = tj, ň = nj, ľ = lj). Pri spoluhláskach "č", "š" a "ž" možno použiť spôsob známy z angličtiny (aj z transkripcie ruštiny do latinky), teda pridanie písmena "h" (č = ch, š = sh, ž = zh). V tejto súvislosti možno slovenské "ch" tiež prepisovať anglickým spôsobom ako "kh". Írrečité "ô" možno napísať podľa jeho výslovnosti v podobe "uo". Pri písaní zriedkavého písmena "dz" sa nepoužívajú špecifické slovenské znaky a pri písmene "dž" možno uplatniť vyššie uvedený zápis "ž" v podobe "zh" (teda dž = dzh).
Môj návrh reformy slovenského pravopisu je určite predčasný, hoci je už nanajvýš aktuálny. Keď sa v budúcnosti- skôr či neskôr - nový súhrn pravidiel o používaní grafických znakov na zapísanie nášho materinského jazyka stane skutočnosťou, spomeňte si, kedy a kde ste sa s ním prvý raz stretli.
Autor: PAVOL JANÍK
[ PŘEDCHOZÍ ČLÁNEK | NÁSLEDUJÍCÍ ČLÁNEK | NÁVRAT NA OBSAH | FORMÁTUJ PRO TISK ] |