Na všeličo sme si už veruže zvykli... na korupciu predstaviteľov vlády a zákona, na neprestajne stúpajúce ceny a ešte neprestajnejšie klesajúcu životnú úroveň, na nespĺňanie sľubov politikov pred voľbami atď., atď., atď... A na všeličo si ešte len zvykneme, ak náš roduverný slovenský elektorát aj pri budúcoročných voľbách dá svoje hlasy tým, ktorí tak čestne dodržali svoje záväzky o druhom Švajčiarsku a dvojnásobných platoch. Fúzkatá sľubotechna má tuhý život...
Zvykli sme si aj na záplavu reklamných letákov v poštových schránkach. V našej epoche radostne budujúcej mafiánsky kapitalizmus niet dosť peňazí na papier na knihy domácich autorov, zato je ho však neúrekom na vtieravé reklamné letáky všakovakých tých tzv. super- či hypermarketov, ktorými neúnavne napchávajú naše poštové schránky. A naviac ich adresáta pokladajú za natoľlko hlúpeho, že nepríde na to, že ak sa dá nachytať, tak je to vlastne on tým, kto ich zaplatí...
Ale k veci. K tej veci najvecnejšej, pre ktorú vlastne tento fejtón píšem. K neoddelitelnej súčasti tých letákov.
Väčšinu letákov zdobí krikľavosugestívny reklamný výkrik NAJNIŽŠIA CENA.
Psychológovia a goebbelsovia obchodných reťazcov dobre veru vedia, čo najsilnejšie zapôsobí na typického reprezentanta väčšiny potenciálnych zákazníkov, ktorých kupná sila sa podľa sľubu trpaslíka-sľubovača sice zdvojnásobila, ale v mínusovom zmysle. Klamať treba nielen voliča, ale aj spotrebiteľa.
V reklamných letákoch sa veľkohubo zdôrazňuje najnižšia cena, ale doslova s panenskou cudnosťou sa mlčí o kvalite.
Dva relatívne nedávne zážitky sa mi vynárajú v neposlušnej, nekapitálotvornej a najmä neštátotvornej pamäti. A zdajú sa mi také charakteristické pre našu dvojplatovú a dvojplatničkovú epochu (nezabúdajme, občania, na cnosti svojich pánov prezidentov), že sa v tomto fejtóniku o ne musím podeliť.
V jednom z obchodov boli na pulte tri druhy spišských párok. Za 55 Sk, za 99 Sk a za 155 Sk. Keďže mám párky rád, chcel som si kúpiť tie za prostrednú cenu. Vtom si ma všimol pracovník obchodu, starší mäsiar, ktorý má poznal zrejme ako starého Žilinčana - Žilinca. Pristúpil ku mne a povedal mi: - Ak si chcete kúpiť párky, tak len tie najdrahšie. Tie sa približujú tomu, aké by pravé párky mali byť... Keby ste vedeli, čo všetko sa dáva do tých lacnejších, by ste ich nejedli...
Len čo dohovoril, bez pozdravu a úsmevu sa vzdialil...
Druhý prípad túto skúsenosť v plnej miere potvrdzuje.
Keďže nemám rád len párky, ale aj krvavničky, v jednom zo supermarketov som si kúpil jednu opečenú, dal si ju zabaliť a celú cestu domov som sa na ňu tešil. Len čo som za sebou zavrel dvere bytu, vybalil som ju a nedočkavo sa do nej zahryzol. A - - - v tom okamihu som premáhajúc vracanie utekal na toaletu ju vypľuť a zvyšok som vyhodil do koša na smeti...
Takže...
Čo keby kapitáni či admiráli našich obchodných reťazcov namiesto sloganu Najnižšia cena uviedli slogan Najnižšia kvalita...
Bolo by to síce poctivé, ale poctivosť od obchodníka-mafiána čakať nemožno. A nemožno mu to ani vyčítať... Tak ako nemožno vyčítať chameleónovi, že mení farby a mnohým našim poslancom, že tak nezištne a v súlade s vôľou tých, čo ich zvolili, menia svoje politické tričká, názory a dokonca aj strany...
Takže...
Najnižšia cena za cenu najnižšej kvality - zákon a logika bohatnúcich zbohatlíkov. Veď znižovať kvalitu možno takmer donekonečna, aj úpravou pokazených mäsových výrobkov, ako to ukázali nedávne kontroly v našich „obchodných reťazcoch“. Všetko pre spokojnosť zákazníkov a konta majiteľov tých - - - marketov. Roduverná Slovač je podľa nich zvyknutá zožrať všetko. Nielen skazené mäsové výrobky, aj sľuby politikov... Veď spotrebiteľ je napokon aj voličom a volič spotrebiteľom...
Takže...
Spisovatel Ján Lenčo slaví 23. října 75. narozeniny. Srdečně blahopřejeme!
Autor: JÁN LENČO
[ PŘEDCHOZÍ ČLÁNEK | NÁSLEDUJÍCÍ ČLÁNEK | NÁVRAT NA OBSAH | FORMÁTUJ PRO TISK ] |