Štát a spisovatelia

   Hneď v úvode treba konštatovať, že slovenskí spisovatelia pre svoj štát v bližšej i vzdialenejšej minulosti už urobili dosť až priveľa - nielen kreatívnymi hodnotami a myšlienkovými vkladmi originálnych umeleckých diel, ale aj individuálnou a inštitucionálnou účasťou na kľúčových udalostiach verejného života. Čoraz naliehavejšou otázkou však je, kedy konečne štát - ako politická organizácia občanov - urobí niečo pre tvorcov slovenskej literatúry. Preto aj poradie slov v názve článku nie je náhodné - jeho témou je totiž predovšetkým vzťah vrcholných ústavných predstaviteľov a ústredných orgánov štátnej správy k literátom, teda nie filiácia autorov k vlastnej krajine.
   Dozaista bude užitočné stručne pripomenúť rozhodujúce okamihy vývoja reprezentatívnych spisovateľských inštitúcií na Slovensku, ktorých poslaním napriek rozmanitým i protichodným historickým okolnostiam a zvratom vždy bolo korporatívne zastupovať záujmy autorov najmä vo vzťahu k štátnym ustanovizniam s cieľom systematicky optimalizovať podmienky vzniku a sprístupňovania pôvodnej literárnej tvorby doma i v medzinárodných reláciách.
   Začiatkom roka 1923 sa v Bratislave zišlo predsedníctvo prípravného výboru Spolku slovenských spisovateľov (SSS) v zložení Ivan Krasko, Jozef Gregor Tajovský a Tido J. Gašpar, zakladajúce valné zhromaždenie SSS sa uskutočnilo 15. 6. 1923 (tiež v Bratislave) a ustanovujúce valné zhromaždenie SSS sa konalo 15. 12. 1923 (opäť v Bratislave), kde zvolili výbor v zložení Vavro Šrobár (predseda), Anton Štefánek (podpredseda), T. J. Gašpar (tajomník), J. G. Tajovský (pokladník). V tomto zložení vedenie SSS pôsobilo do roku 1929. Pri založení mal SSS 42 členov.
   Na valnom zhromaždení SSS 23. 5. 1929 sa predsedom stal Janko Jesenský, podpredsedom ostal A. Štefánek, za tajomníka zvolili Emila Boleslava Lukáča a za pokladníka Štefana Janšáka. V 30. rokoch SSS začal rozvíjať zahraničné styky nadväzovaním partnerských vzťahov s rozličnými národnými i medzinárodnými združeniami spisovateľov. V rokoch 1933-38 vydával mesačník Slovenské smery umelecké a kritické. Významnom udalosťou bol kongres slovenských spisovateľov, ktorý sa uskutočnil 30. 5. - 1. 6. 1936 v Trenčianskych Tepliciach. Okrem 53 členov SSS sa na ňom zúčastnilo ďalších 100 pozvaných hostí.
   V rokoch 1939-45 sa zdvojnásobila členská základňa SSS, ktorého predsedom bol v uvedenom období Valentín Beniak. O schopnosti spisovateľov v rámci reálnych možností odolávať nepriazni dejín a chrániť aj počas pronacistického režimu vojnovej Slovenskej republiky demokratické hodnoty svedčí skutočnosť, že liberálne orientovaný literárny časopis Elán, ktorý redigoval Ján Smrek, vychádzal v rokoch 1939-44 ako orgán SSS. Napriek tomu sa v povojnovom období SSS a jeho predstavitelia dostali do politických ťažkostí, ktorých súčasťou bolo rozpustenie SSS 18. 6. 1945. Predsedom SSS, ktorý sa obnovil 29. 11. 1945, sa stal Ladislav Novomeský. Na valnom zhromaždení SSS, ktoré sa konalo 23. 3. 1947 v Budmericiach, zvolili za predsedu Michala Chorvátha.
   V rámci postupného zužovania kompetencií slovenských inštitúcií a osobitne po zmene režimu v Československu vo februári 1949 nasledovali s určitým časovým postupom ďalšie peripetie vo vývoji SSS, ktorý sa 9. 9. 1949 na valnom zhromaždení v Budmericiach stal (spolu so svojím majetkom) súčasťou Zväzu československých spisovateľov (ZČSS) ako jeho slovenská sekcia. Tá sa na celoštátnej konferencii v Prahe 6. 4. 1954 premenovala na Zväz slovenských spisovateľov (ZSS), ktorý však bol naďalej až do roku 1969 organizačnou zložkou ZČSS. V súvislosti s federatívnym usporiadaním Československa sa na ustanovujúcom zjazde 11. 6. 1969 ZSS stal samostatnou organizáciou. Vzhľadom na praktické potreby koordinácie medzinárodnej reprezentácie v oblasti literatúry sa na ustanovujúcom zjazde v Prahe 8. a 9. 12. 1977 opäť založil ZČSS. V pozícii predsedov ZSS pôsobili Ján Poničan (1949), M. Chorváth (1949-50), Milan Lajčiak (1950-54), František Hečko (1954-56), Vojtech Mihálik (1967, 1969), Miroslav Válek (1967-68), Andrej Plávka (1969-82) a Ján Solovič (1984-89). Vo funkciách vedúcich (v určitých obdobiach prvých) tajomníkov ZSS sa vystriedali Ctibor Štítnický (1950-56), A. Plávka (1956-63), Karol Rosenbaum ((1963-64), V. Mihálik (1965-67), J. Solovič (1969-83, Ladislav Ballek (1984-89).
   Významnou súčasťou činnosti ZSS vždy boli zahraničné styky s inými spisovateľskými organizáciami. ZSS tiež vydával viacero literárnych časopisov - Slovenské pohľady (1952-89), Kultúrny život (1950-68), Mladá tvorba (1956-70), Meriadiány (v angličtine, nemčine a ruštine, 1977-89), Literárny týždenník (1988-89) a Dotyky (1988-89). Najmä v období 60. rokov a koncom 80. rokov boli periodiká ZSS dôležitou publikačnou platformou nielen na prezentáciu originálnych tvorivých hodnôt a slobodného myslenia, ale aj generátorom demokratizácie spoločenského diania. Mimoriadny zjazd ZSS 7. 12. 1989 v Bratislave viedol k následnej organizačnej difúzii na báze politických, názorových, generačných, konfesionálnych, žánrových a etnicko-národnostných kritérií.
   Nástupníckymi organizáciami ZSS sa stal obnovený SSS a Asociácia spisovateľských organizácií Slovenska (AOSS), v ktorej sa združili postupne vznikajúce menšie spisovateľské formácie. Post predsedu SSS doteraz zastávali Ladislav Ťažký, Jaroslav Rezník, Dušan Slobodník, Anton Hykisch, Milan Ferko, Vincent Šikula, Pavol Janík a Ján Tužinský, ktorý organizáciu viedol vo viacerých neľahkých obdobiach (v 90. rokoch a v prvom desaťročí nového milénia). Tajomníkmi SSS boli Michal Chuda, Jozef Zavarský a P. Janík. SSS v zložitých ekonomických podmienkach kontinuálne vydáva Literárny týždenník, časopis pre mladú literatúru Dotyky a vo svojom vydavateľstve ročne asi 30 pôvodných i prekladových kníh. SSS má regionálne odbočky v Banskej Bystrici, Košiciach, Nitre a Žiline. Na čele AOSS zatiaľ stáli Ján Buzássy, Milan Šútovec, Lajos Grendel, Vasiľ Dacej, Jozef Leikert a Igor Hochel. AOSS kontinuálne vydáva časopis Romboid a dva razy na relatívne krátky čas obnovila vydávanie týždenníka Kultúrny život.
   Obnovený SSS sa stal nielen jedným z katalyzátorov demokratických zmien československej spoločnosti, ale aj intelektuálnym zázemím zavŕšenia prirodzeného historického pohybu smerujúceho k plnohodnotnej národnej emancipácii slovenskej literatúry a celej spoločnosti, a tak nemalou mierou prispel k vzniku súčasnej nezávislej modernej demokratickej Slovenskej republiky ako samostatného subjektu medzinárodného práva, v dôsledku čoho sa spolok dostal do dôslednej a pretrvávajúcej nepriazne vplyvných mocenských, finančných a mediálnych skupín s odlišnou štátoprávnou orientáciou.
   Obe partnerské spisovateľské korporácie - SSS i AOSS - sa v rámci čoraz obmedzenejších možností usilujú udržiavať a prehlbovať medzinárodné väzby slovenskej literatúry. Na štandardné postupy v tejto oblasti - systematické recipročné vydávanie časopiseckých a knižných antológií, pravidelnú recipročnú účasť na ich prezentáciách a na ďalších dôležitých bilaterálnych a multilaterálnych medzinárodných literárnych podujatiach Ministerstvo kultúry SR spisovateľským organizáciám neposkytuje nevyhnutné prostriedky. SSS napriek tomu úzko spolupracuje najmä s Úniou českých spisovateľov a v spolupráci s renomovaným americkým vydavateľstvom vydalo v angličtine antológie súčasnej slovenskej prózy a poézie. Nadväzne so zahraničnými partnermi pripravuje vydanie antológií v španielčine. Medzinárodné kontakty spisovateľských organizácií majú vzhľadom na neporozumenie zo strany MK SR v podstate rapsodický, sporadický a fragmentárny charakter.
   Podľa stanov je SSS dobrovoľná nezávislá organizácia spisovateľov bez ohľadu na ich umeleckú, politickú, generačnú či národnú príslušnosť, ktorá vytvára priaznivé podmienky na slobodný rozvoj slovenskej literatúry a jej všestranného uplatnenia doma i v zahraničí najmä tým, že presadzuje slobodu prejavu a tvorby; bráni profesionálne záujmy a práva svojich členov voči verejným ustanovizniam a štátnym inštitúciám - predovšetkým pri tvorbe relevantných právnych noriem; spolupracuje s inými spisovateľskými zoskupeniami v Slovenskej republike i v zahraničí a v prípade potreby s nimi vytvára spoločenské pracovné orgány; pomáha pri rozvoji literatúr národností na Slovensku; vystupuje proti komercializácii kultúry. V aktuálnych siločiarach spolitizovanej legislatívnej praxe, ťažkopádnych ekonomických stereotypov a svojvoľnej administratívnej zotrvačnosti kľúčových štátnych orgánov Slovenskej republiky zostáva obsah základného dokumentu SSS skôr zbožným želaním ako manuálom na riadenie spolkovej činnosti.
   Uznesenie členského zhromaždenia SSS, ktoré sa uskutočnilo 3. 10. 2007 v Bratislave, ukladá manažmentu spisovateľskej organizácie okrem iného vyvolať rokovania s predstaviteľmi štátu (MK SR) smerujúce k zabezpečeniu pôvodnej periodicity Literárneho týždenníka a Dotykov - k finančnému, technickému a personálnemu zabezpečeniu oboch redakcií; žiadať vrcholné štátne orgány SR, aby sa umenie a osobitne literatúra (knihy a literárno-umelecké časopisy) vyčlenili z doterajšieho zdaňovania DPH a priznala sa tejto oblasti nulová sadzba; naďalej programovo budovať v SSS v zmysle jeho stanov priaznivé ovzdušie, aby členovia SSS nachádzali vo svojej stavovskej organizácii jednotiacu platformu pri náležitom kolegiálnom rešpektovaní a podpore rozličných názorových orientácií, myšlienkových prúdení a estetických koncepcií.
   Pravdaže, vedenie SSS vykonalo vo vytýčených smeroch všetky uskutočniteľné kroky, ale na rokovanie vždy treba mať partnera, ktorého spisovatelia zatiaľ paradoxne nenachádzajú najmä v centrálnom úrade príslušného rezortu. Treba zdôrazniť, že literárni tvorcovia síce už tradične nachádzajú porozumenie u prezidenta Slovenskej republiky, ale kompetencie hlavy štátu sú v našom politickom systéme limitované.
   Na pozadí telegrafického prehľadu dejín inštitucionálneho literárneho života na Slovensku možno racionálne porovnávať skutočný priestor pre slobodu umeleckej tvorby a mnohostrannú medzinárodnú výmenu jej hodnôt v sústave rozmanitých modelov usporiadania spoločenských vzťahov, v súradniciach jednotlivých politických garnitúr a v kontextoch osobnej kultúry konkrétnych ústavných predstaviteľov.
   Aký je teda - s výnimkou prezidenta SR - pretrvávajúci postoj štátu a predovšetkým MK SR k reprezentatívnym organizáciám spisovateľov? Obávam sa, že na túto otázku zatiaľ nemožno odpovedať v hraniciach elementárnej slušnosti. Navzdory nepriaznivým okolnostiam autori a ich združenia pokračujú vo svojich šľachetných úsiliach.
   Tak dovidenia v lepších časoch, priatelia literatúry.

Autor: PAVOL JANÍK


Na všechny materiály prezentované na serveru obrys-kmen.cz se vztahuje zákon o autorských právech.
Jakékoliv jejich další šíření či využití bez výslovného souhlasu redakce nebo autora je zakázáno.
(c) 2001-2014 Obrys-Kmen   (ISSN 1210-1494)