Na sklonku roka 2008 si kultúrna verejnosť pripomenula významné životné jubileum popredného slovenského prozaika, prominentného člena Spolku slovenských spisovateľov (SSS) a niekdajšieho dlhoročného tajomníka odbočky SSS v Žiline Jána Lenča.
   Rozmanitým aspektom i komplexným analýzam literárnej tvorby Jána Lenča dlhodobo a systematicky venujú pozornosť viacerí renomovaní odborníci, preto sa sústredím na niektoré špecifické znaky unikátnej autorskej pozície nevšedného prozaika v slovenských i v medzinárodných reláciách.
   Ján Lenčo je predovšetkým pozoruhodným autorom experimentálnych bestsellerov, pretože jeho umelecky ambiciózne knihy nielen spĺňajú vysoké kvalitatívne kritériá, ale aj zväčša opakovane vyšli vo vysokých nákladoch. Je teda naozaj výnimočným príkladom dosiahnutia nesmiernej popularity bez estetických a myšlienkových ústupkov. Pravdaže - aj čitateľsky mimoriadne úspešné diela Jána Lenča po roku 1989 pocítili nepriaznivý tlak absolútne skomercionalizovaného knižného trhu, na ktorom už i v našich končinách dve desaťročia zaujímajú dominantné postavenie lacné pseudoliterárne atrakcie sprevádzané mohutnou medializáciu. A tú si môže dovoliť v podobe intenzívnej platenej reklamnej komunikácie iba niekoľko vyvolených vydavateľských domov alebo zopár autorov frekventovaných v masovo oznamovacích prostriedkoch z iných dôvodov či vzhľadom na odlišné - mimoliterárne - súvislosti.
   Keď som si položil na pracovný stôl všetky knižné tituly Jána Lenča, ktoré som v rozpätí mnohých rokov postupne nadobudol do svojej súkromnej knižnice, a priložil som k nim ďalšie z verejných knižničných fondov, uvedomil som si aj náramný kvantitatívny rozsah jeho hodnotných literárnych výkonov. Pri pohľade na bezkonkurenčne impozantné množstvo Lenčových kníh som sa rozhodol pre pokornú stručnosť mojich reflexií, poznámok a komentárov. Veď napokon knihy Jána Lenča neraz vyšli s veľmi zasvätenými edičnými charakteristikami jednotlivých diel a ich usúvzťažneniami v celkových kontextoch autorových kreatívnych úsilí, ako aj v širších vývojových trendoch európskej a svetovej literatúry.
   Kľúčovým slovom k pochopeniu a interpretácii tematicky polyfonických a žánrovo rozmanitých umeleckých úsilí Jána Lenča je paradox. Tým je nielen protichodné spojenie formálnej a filozofickej komplikovanosti zvolených vyjadrovacích prostriedkov so schopnosťou upútať pozornosť a udržať záujem širších vrstiev literárnych percipientov. Je ním aj protirečivý vzťah a nanajvýš produktívne napätie medzi závažnosťou autorových výpovedí a ich spravidla súbežným odľahčením v rozličných tóninách sarkastického nadhľadu či humorného odstupu od dramatických konfliktov i tragických momentov. Ján Lenčo ako brilantný akrobat balansuje na rozhraní racionality a iracionality, jeho skvelé osobnostné danosti, intelektuálne prednosti a tvorivé zručnosti sa organicky snúbia s noblesnou múdrosťou a obdivuhodnou erudíciou, ale aj s porozumením pre neľahké osudy ľudí bez ohľadu na, či sa v spoločenskej hierarchii nachádzajú na vrcholných poschodiach absolútnej moci alebo na najnižších priečkach úplnej bezmocnosti.
   Súčasťou veľkého paradoxu, neoceniteľného daru a uhrančivého tajomstva vzácneho literárneho talentu a hodnotnej ľudskej šľachetnosti Jána Lenča je prirodzená tendencia zaostriť svoju prenikavú autorskú optiku na nemennú podstatu človeka a trvalé konštanty spoločenského pohybu, ktorý ustavične v kruhu či po špirále opakuje analogické situácie. Ján Lenčo vždy hovorí o súčasnosti, aj keď príbehy často rafinovane vkladá do kulís dávnej minulosti, alebo prvkami science-fiction anticipuje možné alternatívy budúcnosti. Dokonca v dielach, ktoré explicitne tematicky korešpondujú s jeho osobnou skúsenosťou, zážitkovým zázemím a profesionálnym prostredím, v obligátnych úvodných formuláciách zdôrazňuje, že všetky zobrazené inštitúcie, postavy a príbehy nikdy nejestvovali a sú celkom vymyslené, čo má okrem zvyčajnému spôsobu ochrany autora pred prípadnými právnymi dôsledkami, spormi, nepríjemnosťami, nezhodami a nedorozumeniami aj určité úsmevné čaro a satirický pôvab.
   Spisovateľ Ján Lenčo tak v histórii, prítomnosti i v čase, ktorý ešte len príde, a v udalostiach, ktoré ešte možno len predpokladať či predvídať, sugestívne, sympaticky i súcitne rozohráva večné problémy človeka a spoločnosti, nesmrteľné ťažkosti, hriechy, chyby, omyly a nedostatky smrteľníkov. Preto v nich čitateľ vždy nachádza sám seba - bez ohľadu na zdanlivú vzdialenosť v čase či priestore. Ako vravieval náš spoločný priateľ, mysliteľ, esejista, politik a politológ, ale aj dobre utajený básnik Štefan Murín, keby sme nemali Jána Lenča, museli by sme si ho vymyslieť.




Na všechny materiály prezentované na serveru obrys-kmen.cz se vztahuje zákon o autorských právech.
Jakékoliv jejich další šíření či využití bez výslovného souhlasu redakce nebo autora je zakázáno.
(c) 2001-2014 Obrys-Kmen   (ISSN 1210-1494)