Bratislava je nielen hlavným mestom Slovenskej republiky, ale aj kľúčovým centrom našej kultúry, vrátane literatúry. Žije, žilo i dožilo v nej naozaj veľa spisovateľov, lenže koľkí sa v nej aj narodili? Nie je ich až tak veľa, stačí si prelistovať doterajšie encyklopédie literárnych tvorcov, ktoré spravila obsahujú viac-menej hodnoverné informácie.
   Prirodzene, viacerí z pomerne malého počtu autorov, pochádzajúcich z perly na Dunaji, sa narodili nie veľmi dávno a neraz v rodinách, kde im už rodičia etablovaní v literárnom prostredí otvorili, uľahčili, vydláždili aj vyzametali vstup na spisovateľskú dráhu.
   Na Slovensku máme niekoľko literárnych podujatí pomenovaných podľa českých i slovenských spisovateľov – napríklad Wolkrovu Polianku, Kafkove Matliare, Festival Jána Smreka, Cenu Dominika Tatarku (exkomunista, ktorý sa neskôr stal symbolom antikomunizmu). Ale ani jeden spoločenský projekt nenesie meno spisovateľa, ktorý sa narodil v Bratislave, ak – pravda – nebudeme konjunkturálne pokladať za spisovateľa známeho komika Júliusa Satinského – na jeho počesť sa udeľuje Bratislavská čučoriedka.
   Lenže aj podľa denníka Sme (6. 11. 2006) ide o herca a nie literáta: „Neoficiálna tabuľka s menom Júliusa Satinského sa objavila na uličke pri Úrade vlády pred troma rokmi. Dnes nesie ulica meno iného herca, Jozefa Kronera.“ Tí, ktorí poznali Júliusa Satinského osobne (bol som s ním na zájazde v Sovietskom zväze, kde bol tiež ako herec a nie ako spisovateľ), vedia, že JS označoval pojmom čučoriedka mladé dievčatá, ktorým mal záujem – ako vravel – cviknúť kupón. V tomto zmysle je pomenovanie ocenenia naozaj dôstojné a jeho nositelia, najmä však nositeľky v zrelšom veku majú byť skutočne na čo hrdé.
   Žijúci klasik je autorom frekventovaného výroku: „Na Slovensku je to tak.“ Uvedený postreh sa týka aj literatúry – veď i zriedkavú antológiu bratislavských poviedok pred časom zostavili „externisti“ z diel, ktorých autori majú k Bratislave takmer turistický vzťah. Nuž - položme predstaviteľom Bratislavy a jej jednotlivých mestských častí otázku, do akej miery venujú pozornosť svojim rodákom či dlhoročným obyvateľom, ktorí sa významným spôsobom zapísali do literatúry v celoslovenských i v medzinárodných súvislostiach. Odpoveď zatiaľ dozaista nebude uspokojivá, ale možno raz komunálni politici z krásavice na Dunaji zbadajú aj pôvaby krásnej literatúry. Alebo ich raz zbadajú aj slovenskí politici na vyššej či dokonca európskej úrovni?
   Nebuďme prehnaní optimisti, ale nechajme sa príjemne prekvapiť.



Na všechny materiály prezentované na serveru obrys-kmen.cz se vztahuje zákon o autorských právech.
Jakékoliv jejich další šíření či využití bez výslovného souhlasu redakce nebo autora je zakázáno.
(c) 2001-2014 Obrys-Kmen   (ISSN 1210-1494)