Významný slovenský spisovateľ s medzinárodným renomé Pavol Janík (1956) si zvolil netradičnú formu memoárov s názvom HOVORCA SAMÉHO SEBA (Matica slovenská, Martin 2009). Publikácia prináša reprezentatívny výber nadčasových rozhovorov, ktoré poskytol v rozpätí štvrťstoročia od roku 1982 do roku 2007 rozmanitým médiám v SR i v ČR. Odpovedá v nich na otázky viacerých známych spisovateľov a publicistov. Sú medzi nimi Štefan Balák, Maroš Bančej, Antónia Bednáriková, Gabriela Belanová, Boris Brendza, Andrea Cocherová, Mária Černá, Andrej Ferko, Alexej Fulmek, Igor Gallo, Marián Grebáč, Daniela Hivešová, Peter Holka, Roman Kaliský-Hronský, Gustáv Hupka, Marta Chojková, Iva Kerná, Mikuláš Kočan, Mária Košťálová, Barbora Laucká, Jozef Leikert, Andrej Maťašík, Róbert Matejovič, Štefan Moravčík, Lýdia Mrázová, Eva Muchová, Dana Pauleová, Alžbeta Rosenbergová, Jaroslav Schut, Ľubica Suballyová, Verona Šikulová, Eva Sisková, Karel Sýs, Marián Úradník, Peter Valo, Eva Vopálenská a Eva Vrbická. Súhrn jednotlivých rozhovorov však nie je len rýdzi súčet otázok a odpovedí, ale predovšetkým súčin myšlienok.
Ťažisko tvorivej činnosti Pavla Janíka spočíva v poézii. Už svojím knižným debutom pred takmer tromi desaťročiami upútal pozornosť vrcholných autorít slovenského literárneho života. Predstavil sa ako básnik civilného tónu a spontánneho básnického výrazu, ktorému nechýba schopnosť irónie a sebairónie. Táto poetika sa stala typickou pre celú jeho tvorbu, ktorá popri kritickom charaktere nadobudla aj humorný až groteskný rozmer. Jeho výraz sa stáva strohým až aforistickým. Preto je celkom zákonité, že do sféry literárnych záujmov Pavla Janíka sa dostali aj aforizmy založené na myšlienkovom a významovom posune v rámci jazykovej hry. Postupne vo svojej tvorbe nastoľuje veľmi znepokojujúce otázky a závažné problémy ďalšieho vývinu ľudstva, pričom sa tematicky a štýlovo rozširuje. Literárni experti konštatujú Janíkovu básnickú virtuozitu a jeho príbuznosť s tvorbou Miroslava Válka, pričom podľa názoru ruskej poetky, prekladateľky a literárnej vedkyne Natálie Švedovovej je Válek hlbší a Janík vynaliezavejší. Z inojazyčnej poézie prebásnil niekoľko knižných výberov. Je aj autorom dramatických diel s prvkami poetiky absurdného divadla. Literárnu tvorbu Pavla Janíka okrem Slovenska publikovali v Bielorusku, Bulharsku, Českej republike, Chorvátsku, Indii, Južnej Kórei, Kanade, Macedónsku, Maďarsku, Rumunsku, Ruskej federácii, Spojených štátoch amerických, Srbsku, na Ukrajine a vo Veľkej Británii.
Kniha nevdojak poukazuje na to, ako sa paradoxne rozširoval a vzápätí zužoval priestor pre slobodu prejavu a proporcionálnu medializáciu pôvodnej literatúry. Ťažko si dnes napríklad predstaviť, že by Alexej Fulmek publikoval v denníku Sme rozhovor s Pavlom Janíkom, alebo že by s ním v súčasnosti pripravila Verona Šikulová interview pre Nový Čas. Tematicky rozhovory popri literatúre priebežne reflektujú aj iné okolnosti a súvislosti, čím prirodzene potvrdzujú kontinuálnu existenciu autentického osobnostného myslenia a imanentného literárneho vývoja bez ohľadu na všeobecne používanú a paušálne prijímanú politickú a ideologickú periodizáciu. Uvedený fakt vyvracia z koreňov doterajšie neduživé a povrchné pokusy o dejiny slovenskej literatúry 20. storočia s presahom do prítomnosti, ktoré sa opierajú práve o spôsob uvažovania v pertraktovaných mimoliterárnych kategóriách. Publikácia vďaka naznačeným kvalitatívnym atribútom nadobúda fundamentálnejší význam presahujúci prezentáciu osobných názorov popredného slovenského spisovateľa s medzinárodným renomé. Popri iných autorových tituloch sa Pavol Janík predstavuje verejnosti nielen ako brilantný spisovateľ, ale aj ako rozhľadený čitateľ a pozoruhodný mysliteľ.
Autor: ALEXANDER PIEKOV
Jakékoliv jejich další šíření či využití bez výslovného souhlasu redakce nebo autora je zakázáno.
(c) 2001-2014 Obrys-Kmen (ISSN 1210-1494)