V súvislosti s vývojom po konfliktom rozpade Juhoslávie vo vedomí slovenskej verejnosti skôr ako pamäť vládne pomätenie. Nečudo – veď šéf nášho rezortu zahraničia opiera svoju kariéru okrem štúdia na prestížnej moskovskej diplomatickej škole práve o svoj podiel na vypátraní Radovana Karadžiča, o ktorom však americké zvláštne služby po celý čas vedeli, kde sa nachádza, pretože podľa mimoriadne dobre informovaných zdrojov vláda USA mu zaručila bezpečnosť, ak bude súhlasiť s odchodom z politického života. V roku 1996 naozaj opustil nielen svoj post, ale vôbec verejné účinkovanie a pôsobil pod zmenenou identitou v oblasti zdravotníctva.
   Zatknutie Radovana Karadžiča a jeho odovzdanie Medzinárodnému tribunálu v Haagu signalizuje, že sa opäť stupňuje tendencia zlikvidovať autonómiu srbskej enklávy v Bosne, nehovoriac o znemožnení jej zjednotenia so Srbskom. Ide o súčasť procesu rozširovania islamského vplyvu na Balkáne, ktoré je manévrom na posilnenie amerických pozícií v oblasti. Zvýšený a neúnosný tlak skôr alebo neskôr môže vyvolať prudkú reakciu, čo nebude prvá chyba v americkom strategickom plánovaní.
   Za predpokladov, ktoré sa stávajú čoraz pravdepodobnejšími, nemožno vylúčiť efektívne úsilie Belehradu o pripojenie viacerých regiónov obývaných prevažne Srbmi, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú na území iných štátov.
   Do načrtnutého rámca zapadá vyjadrenie Jevgenija Primakova pre srbský denník Večernje novosti, v ktorom odporúča ako východisko z kosovskej krízy práve presťahovanie Srbov na sever Kosova a pričlenenie spomínanej časti pod správu belehradskej administratívy. Úvaha vychádza z presvedčenia, že NATO nemôže v Kosove udržiavať poriadok donekonečna a nahradenie aliancie mierovými silami EÚ tiež nepredstavuje dlhodobé riešenie zložitej a neudržateľnej situácie.



Na všechny materiály prezentované na serveru obrys-kmen.cz se vztahuje zákon o autorských právech.
Jakékoliv jejich další šíření či využití bez výslovného souhlasu redakce nebo autora je zakázáno.
(c) 2001-2014 Obrys-Kmen   (ISSN 1210-1494)