33 otázek Michala Černíka
O životě se spisovatelem Pavlem Janíkem
O čem v poslední době nejvíc přemýšlíte?
Cestu k ozbrojeným konfliktom lemuje vyvolávanie negatívnych emócií. Z tohto hľadiska je aktuálna mediálna prax nanajvýš varujúca.
Chtěl byste něco ze svého života škrtnout?
Zo života sa nedá nič vygumovať. Chyby omylného človeka sú zdrojom jeho poučenia. Každý sa musí v živote popáliť sám, aby zistil, že niečo je naozaj horúce.
Co vám dalo dětství?
Môj záujem venovať sa literárnej tvorbe a študovať na VŠMU pôsobil u nás doma ako neuskutočniteľný. Ukázalo sa však, že motyka niekedy predsa len vystrelí. V detstve som sa dozvedel o svete takmer všetko. Odvtedy je to už iba opakovanie schém a vzorcov života.
Komu byste chtěl poděkovat?
Popri rodine, priateľoch a kolegoch, ktorí mi pomohli, by som rád poďakoval aj ľuďom, ktorí mi ublížili. Veď čo nás nezabije, to nás posilní.
Které knihy natrvalo vstoupily do vašeho života?
Všetky, ktoré mám vo svojej rozsiahlej domácej knižnici a ktoré som ešte nevyhodil, aby uvoľnili miesto ďalším. Je to široké rozpätie – od povznášajúcich Válkových Štyroch kníh nepokoja a Rúfusových básnických zbierok cez vynikajúce diela Jána Tužinského a Karla Sýsa až po kuriozity, akými sú napríklad autorské výkony Dominika Tatarku a Juraja Špitzera zo začiatku 50. rokov 20. storočia.
Čemu vás naučil život?
Všetkému, čo viem, ale aj všetkému, čo neviem a nikdy vedieť nebudem.
Co vás nejvíc v životě zklamalo?
Človeka môže sklamať iba on sám. Ani v tomto zmysle nie som nijakou špecifickou výnimkou.
Co je pro vás nejdůležitější?
Byť užitočný pre iných, ale zároveň nebyť hlupák, ktorý si dá na sebe kálať drevo.
Myslíte si, že umění má tu moc, aby dělalo lidi lepšími?
Dnes už viem, že umenie robí lepšími iba ľudí, ktorí majú záujem o umenie a ktorí majú záujem byť lepšími, teda zdokonaľovať sa.
S novou dobou se změnil i vztah k hodnotám. Které hodnoty mají pro vás trvalou platnost?
Láska, múdrosť a ohľaduplnosť sú najväčšie poklady ľudstva, ktoré treba ustavične chrániť a obnovovať.
O čem jste si dělal iluze?
Takmer o všetkom. O demokracii, najmä o sociálnej demokracii. O svete. O Slovensku. A – pravdaže – o ľuďoch všeobecne.
Jaké máte ideály?
Verím, že vo vývoji vždy napokon mierne prevažuje pozitívne nad negatívnym, preto je vôbec možný pohyb vpred, čiže objektívny pokrok.
Na co jste zvědav, co byste se rád dozvěděl?
Dozvedel som sa toho už v živote toľko, že úplne rozumiem tradičnej múdrosti, podľa ktorej, čo oči nevidia, to srdce nebolí. Nechcem byť neinformovaný, ale ani vševedúci. Občas sa mi zdá, že je celkom zbytočné a márne, keď vidím skryté súvislosti tam, kde iní nevidia vôbec nič.
Na jaké chyby má člověk právo?
Človek je nedokonalý produkt, ale omyl stvorenia sa už nedá napraviť.
Litujete něčeho?
Ľutujem najmä niekoho. Napríklad miliardy ľudí, ktorí denne živoria z menej ako 1,5 dolára a nemajú nijakú šancu na tom niečo zmeniť.
Co je pro vás největším dobrodružstvím?
Poznanie.
Daří se vám rozpoznat lež od pravdy?
Obávam sa, že áno.
Co si dnes lidé nejvíc nalhávají?
Ľudia sú od nepamäti predmetom manipulácií a dezinformácií. Pôsobí na nich divergentná aj konvergentná propaganda. Úlohou prvej je rozložiť v ľuďoch predchádzajúci hodnotový systém. Účelom druhej je nastoliť novú hierarchiu hodnôt.
Co dnes považujete za statečnost?
To, čo vždy – myslenie a pravdovravnosť. Nemysliaca väčšina – na rozdiel od autorov publikujúcich svoje autentické názory – vždy smelo a ľahostajne robí kariéru bez ohľadu na akékoľvek režimy, s ktorými vopred automaticky súhlasí.
Stojíte si za vším, co jste vytvořil, anebo byste se k něčemu nejraději neznal?
Všetky moje diela sú verejne dostupné. Dokonca mi nedávno po dlhšom čakaní vyšla kniha rozhovorov, ktoré som poskytol za posledných 25 rokov rozličným médiám. Chápem, že hodnotová kontinuita je pre niekoho nepríjemná až iritujúca.
Jaká přání se vám v životě splnila?
Život mi možno poskytol až príliš veľa v porovnaní s inými ľuďmi, hoci to nemuseli byť vždy práve moje želania a predsavzatia.
Stálo vás to hodně úsilí?
Mám šťastie, že moja práca je pre mňa skôr zábavou ako námahou.
A která přání se nesplnila?
Nemôžem sa sťažovať – iba ak opäť sám na seba.
Myslíte si, že žijete jako svobodný člověk?
Určite, hoci som ženatý a nie som šľachtic, teda slobodný pán.
Myslíte si, že jako národ umíme zacházet se svobodou a demokracií?
Nijaký národ ani jednotlivec na tejto Zemi nevie zaobchádzať so slobodou a demokraciou. Okrem tých, ktorí pod zámienkou slobody a demokracie vedú vojny, zabíjajú, mrzačia a zotročujú ľudí.
Cítíte se jako tvůrce naprosto svobodný?
Absolútne. Demokracia ma už oslobodila od možnosti publikovať v mainstreamových médiách, kapitalizmus ma oslobodzuje od väčšiny honorárov, ako aj od celoplošnej distribúcie a propagácie mojich literárnych diel.
Myslíte si, že žijete tak, jak byste chtěl žít?
Áno. A nežiada sa mi to objasňovať. Život je ako láska alebo anekdota. Po vysvetlení to už nikdy nie je ono.
Jak byste charakterizoval svůj světový názor?
Dynamicky. Názor na svet sa vyvíja spolu s poznaním premýšľavého človeka. Instantné, hotové, prefabrikované svetonázory sú pre primitívov a pre väčšinu ľudí, ktorí nie sú ochotní či schopní samostatne myslieť.
Jak chápete pojmy jako sociální spravedlnost? Socialismus?
Sú to ideály, ktoré sa nikdy neuskutočnia, ale ku ktorým by sme mali smerovať. Spoločnosť teraz otvorene kráča opačným smerom – napriek ľavicovej rétorike časti politikov, ktorí v skutočnosti tiež slúžia záujmom vplyvných kapitálových skupín.
Čemu nerozumíte?
Čím viac človek vie, tým väčší oceán neznámeho sa pred ním otvára. Svet je záhada, ktorú nikdy nerozlúštime. A pre človeka je najväčším tajomstvom najmä on sám.
Jaké poznání vám přinesla nová doba?
Nová doba mnohým umožnila stať sa zo spoločenských núl uznávanými a zámožnými osobnosťami. Spoločenská prax sa arogantne vzďaľuje proklamovaným vznešeným heslám. Napriek tomu nestrácam vieru v človeka a v jeho zdravý rozum.
Bez čeho si nedovedete představit život?
Už som kdesi povedal, že literatúra je životný štýl, ktorý so spisovateľom zdieľa aj jeho rodina. Bez rodiny a bez literatúry si život vôbec neviem predstaviť.
Co byste napsal pod slova – živote, díky?
Na túto otázku odpovedám v básni Divadlo Život zo zbierky Niekto ako boh: „Čas je ako pohár po vrch naliaty, / odznova a stále preteká. / Stúpame si sami sebe na päty / a chceme nájsť v sebe človeka. // Na duši a na opone záplaty... / Na konci nám smrť dá riadny mat. / Hrať tú hru sa napriek tomu oplatí, / že si bol, raz budeš iste rád. // Zaujmite svoje prázdne sedadlo, / naučte sa život naspamäť. / Keby sa vám pri živote zívalo, / nechajte si vstupné vrátiť späť.“
Mgr. art. Pavol Janík, PhD.
se narodil 15. 10. 1956 v Bratislavě, kde absolvoval studium na Vysoké škole múzických umění (VŠMU). Pracoval na ministerstvu kultury (1983-87), v médiích a v reklamě. Předseda Spolku slovenských spisovateľov (2003-07) a tajemník SSS (1998-2003, 2007- ). Jeho básnická tvorba se vyznačuje ironií a sebeironií, jakož i humorným rozměrem jazykových her. Dramatické texty mají groteskní až absurdní rozměr, založený na významovém a myšlenkovém posunu. Napsal i knihy aforismů a odborné analytické publikace. Získal mnoho ocenění na Slovensku i v zahraničí.
Autor: PAVOL JANÍK, MICHAL ČERNÍK
Jakékoliv jejich další šíření či využití bez výslovného souhlasu redakce nebo autora je zakázáno.
(c) 2001-2014 Obrys-Kmen (ISSN 1210-1494)