Iskrenie medzi slovami

   Poetka a prozaička Hilde Dominová (1912–2006), vlastným menom Hilde Palmová, rodená Löwensteinová, patrí k najvýraznejším básnickým zjavom nielen v nemeckej jazykovej oblasti. Jej tvorbu bytostne poznačila trauma spôsobená nástupom nacizmu. Prežila dramatický príbeh – narodila sa v nemeckom Kolíne, pôsobila v talianskej Florencii, britskej metropole Londýn, v hlavnom meste Dominikánskej republiky Santo Domingo a napokon v nemeckom Heidelbergu. Vydala 19 kníh, ktoré preložili do 21 jazykov. Získala osem prestížnych ocenení v Nemecku a najvyššie štátne vyznamenanie Dominikánskej republiky.
   Slovenskej čitateľskej verejnosti myšlienkové a tvarové osobitosti lyriky Hilde Dominovej približuje výber z diela (V)ZLET Z POPOLA (Q111, Bratislava 2009), ktorý pripravil skúsený prekladateľ, renomovaný autor náboženskej poézie, evanjelický teológ, dlhoročný šéfredaktor cirkevného periodika Evanjelický posol spod Tatier a vysokoškolský pedagóg Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulty Tomáš Gáll, ktorý pertraktovaným knižným titulom dopĺňa svoj doterajší pozoruhodný publikačný profil pozostávajúci takmer z desiatky pôvodných básnických zbierok a dvadsiatky prekladov tvorby významných predstaviteľov nemeckej literatúry, vrátane R. M. Rilkeho.
   V kolekcii veršov Hilde Dominovej sa striedajú stručné gnómické vyjadrenia definitívnych múdrostí a múdrych definícií, ktoré sa blížia k polohe aforizmu, s rozsiahlejšie načrtnutými lyrickými atmosférami s bohatou, ale nekŕčovitou, imaginatívnosťou. Autorkina racionalita tíši emotívnu výbušnosť, ale jej koncízne texty sú veľmi pôsobivé, sugestívne a podmanivé, hoci sa zďaleka vyhýbajú polohám extázy, vytrženia či tranzu. Unikátne spojenie logického prístupu a psychologickej drobnokresby vytvára diela s vysokou intelektuálnou koncentráciou, hlbokým prienikom pod povrch skutočnosti a zachovanou priezračnou komunikatívnosťou.
   V širokom spektre tém, motívov a impulzov zaznievajú ozveny biblických čias, holokaustu, strachu, ohrozenia, utrpenia, skľúčenosti, šťastia, radosti zo všedných maličkostí, nekonečných tajomstiev prírody, záhad nehynúcej lásky, pominuteľného ľudského života a neodvolateľnej smrti, ale aj záblesky rozmanitých lokalít mnohých európskych i zámorských krajín, nechýba medzi nimi ani reflexia inšpirovaná Prahou z roku 1968. Ale centrálnou magistrálou poetky je úpenlivé hľadanie domova v osobnom, rodinnom, národnom i všeľudskom zmysle. „Človek musí môcť odísť / a predsa byť ako strom: / akoby zostával koreňmi v zemi, / akoby sa pohybovala krajina a my pevne stáli.“ Alebo inde: „Koľko domovín má taký človek / bez domoviny...“ A na ďalšom mieste: „môžeme odísť a predsa zostať / a prebývať v slove / snáď v slove mnohých rečí súčasne / avšak v nemčine predovšetkým / v nemčine / v ktorej sme sa udomácnili / Ako posledná / zápasím za vás všetkých / o razidlo v tomto pase / o náš pobyt v nemeckom / slove“.
   Univerzálne posolstvo Hilde Dominovej sa možno skrýva v príznačnej poslednej básni výberu: „Ábel vstaň / to sa musí znova odohrať / každodenne sa to musí znova odohrávať“. Autorka napriek vlastným bolestným skúsenostiam nestráca vieru v človeka, dobro, etické hodnoty, v možnosť opravy pokazeného sveta, nápravy všetkých krívd a obnovy dôstojného spolunažívania ľudí.

Autor: PAVOL JANÍK


Na všechny materiály prezentované na serveru obrys-kmen.cz se vztahuje zákon o autorských právech.
Jakékoliv jejich další šíření či využití bez výslovného souhlasu redakce nebo autora je zakázáno.
(c) 2001-2014 Obrys-Kmen   (ISSN 1210-1494)