PAVOL JANÍK

   Väčšina ľudí zrejme nepozná pojem genitívna metafora, hoci sa často v živote a najmä v médiách stretáva s jej názornými príkladmi a veľavravnými prípadmi. Dokonca uvedené spojenie neobsahujú ani teoretické literárnovedné slovníky. Tak sa odvážim termín svojpomocne a zrozumiteľne objasniť – genitív označuje druhý pád a metafora vyjadruje obrazné pomenovanie. Čiže - povedzme v minulosti: vojaci strany (kádrovníci), robotníci literatúry (angažovaní spisovatelia), predvoj pracujúcich (komunisti), zástava marxizmu-leninizmu (všeličo, vrátane poučenia z krízového vývoja v rokoch 1968–69); po roku 1989: Žena Európy (Zuzana Szatmáry), najnovšie Žena roka (Iveta Radičová) či ľudia novembra (Ernest Valko a jeho priatelia).
   Prikloňme sa k súčasnosti. Keď začiatkom 90. rokov dnes už minulého storočia riaditeľka Nadácie Charty 77 získala titul Žena Európy, tak som vo vtedajšom denníku Koridor nevdojak vytvoril nový žurnalistický či publicistický žáner – otvorený fax, ktorým som ju požiadal, aby neinformovanú verejnosť i nevedomých odborníkov zoznámila so svojou predchádzajúcou literárnou tvorbou, keďže ocenenie jej udelili neznáme štruktúry ako ešte neznámejšej spisovateľke. Pravdaže – redakcia, čitatelia a ktokoľvek ďalší odpoveď nikdy nedostali. To bol signál, že označenie spisovateľ nemá nijaký vzťah k existujúcim či neexistujúcim literárnym dielam a možno ho kedykoľvek nezáväzne používať ako nástroj ocenenia či zvýšenia kultúrneho a spoločenského významu hocikoho.
   K absolútne nejasnému titulu Žena roka sa nedokážem vyjadriť, pretože neviem, či ide o odmenu za zásluhy z roka 2010, alebo minulého roka či ktorékoľvek iného. Žasol som iba pri pohľade na kostýmy ako vystihnuté z futuristickej módnej prehliadky moderných čarodejníc.
   Napokon poznámka k nežiaducej nomenklatúre, ktorú predstavujú takzvaní ľudia novembra (určite rozumej roka 1989). Mnohé historické dokumenty a knižné publikácie svedčia o tom, že do kategórie ľudí novembra 1989 rovnako patria prominenti bývalého režimu, ktorí v uvedenom období odovzdali moc Občianskemu fóru a Verejnosti proti násiliu (bez ohľadu na to, či ostali naďalej pri viditeľnej moci), ako aj skutoční či zdanliví disidenti, ktorí prevzali najprv politickú a následne – najmä v procese privatizácie – ešte podstatnejšiu ekonomickú moc.
   Zlým znamením v tejto súvislosti je fakt, že vari prvý začal pojem ľudia novembra používať bezpečnostný expert, ktorý dlhé roky pred prevratom i po ňom pôsobil v oblasti ochrany významných osôb. Kontextuálne vytvoril kategóriu nedotknuteľných ľudí, keď sa zároveň kriticky vyjadril na adresu niekdajšieho prezidenta policajného zboru, ktorý si „človeka novembra“ pred časom dovolil zatknúť ako advokáta spolu s nemenovaným miliardárom a ktorý – mimochodom – tiež v predchádzajúcom režime začínal policajnú kariéru v piatej správe federálneho ministerstva vnútra (Zboru národnej bezpečnosti – Štátnej bezpečnosti – všetky tri možnosti sú správne).
   Nuž – záverom len konštatujme, že by sme sa radi dožili, keby sa ľudia prestali deliť na „ľudí novembra“, ženy Európy či ženy roka a keby si spoločnosť konečne začala vážiť ľudí zdravého rozumu, ľudí uvážlivého konania a ľudí sociálnej zodpovednosti.

Autor: Ember november


Na všechny materiály prezentované na serveru obrys-kmen.cz se vztahuje zákon o autorských právech.
Jakékoliv jejich další šíření či využití bez výslovného souhlasu redakce nebo autora je zakázáno.
(c) 2001-2014 Obrys-Kmen   (ISSN 1210-1494)