Zomrel spisovateľ Ladislav Ťažký

   Ladislav Ťažký, CSc., Dr. h. c., (19. 9. 1924 Čierny Balog – 20. 1. 2011 Bratislava), popredný prozaik a esejista, po novembri 1989 čestný predseda Spolku slovenských spisovateľov. Po roku 1968 bol politicky diskriminovaný, nesmel publikovať, nemohol si nájsť zamestnanie a napokon pracoval v Ústredí ľudovej umeleckej výroby (1973–79).
   Počas druhej svetovej vojny ho povolali na východný front, po vypuknutí Slovenského národného povstania jeho jednotku presunuli do Rumunska. Po úteku z tábora ho zadržali príslušníci maďarskej armády, do oslobodenia bol zajatý v Rakúsku. Absolvoval Vysokú školu hospodárskych a politických vied v Prahe (1948–52), pracoval na oddelení kultúry ÚV KSS (1952–57), následne sa tri roky venoval vedeckej ašpirantúre na Inštitúte spoločenských vied v Prahe. Potom bol spisovateľ v slobodnom povolaní, neskôr redaktor denníka Smena (1967–69), po prekonaní normalizačných obmedzení bol štipendista Slovenského literárneho fondu (1979–82). Odvtedy bol opäť v slobodnom povolaní.
   Literárne sa etabloval od polovice 50. rokov, spočiatku časopisecky uverejňovanými krátkymi prózami a fejtónmi. Knižne sa predstavil kolekciami poviedok Zbeh (1961) a Hosť majstra Čerta (1962).
   V dielach so zreteľnými znakmi autentickej osobnej skúsenosti preukázal svoje neobyčajné rozprávačské schopnosti založené na presvedčivosti subjektívneho prežívania známych dejinných udalostí, na zložitej psychologickej analýze a aplikácií moderných kompozičných techník: novela Dunajské hroby, román Amenmária (obe 1964), triptych baladických noviel Kŕdeľ divých Adamov (1965), divadelná hra Hriešnica žaluje tmu (1966), román Pivnica plná vlkov, zošrotovaná kniha rozhovorov Ozvena svedomia (obe 1969) súbor piatich noviel Pochoval som ho nahého (1970).
   Po nedobrovoľnom publikačnom odmlčaní nadviazal na svoj ťažiskový román Amenmária pokračovaním Evanjelium čatára Matúša 1–2 (1979). Nasledoval poviedkový titul Márie a Magdalény (1983), spracovanie historických povestí Jánošíkova slza (1983, s V. Machajom), romány Aj v nebi je lúka (1985), Pred potopou (1988), krátke prózy Smrť obchádza štadióny (1990), romány Kto zabil Ábela?, Dvanásť zlatých monarchov, novely Fantastická Faidra, (všetky tri 1991), román Maršalova dcéra (1993), eseje Literárne vrásky (1996), kniha rozhovorov Testament svedomia (tiež 1996, doplnenie zošrotovaného titulu Ozvena svedomia), román Zjavenie Sabíny, eseje Očami pútnika, Zastavte paľbu! Prosím... (všetky tri 1997), novely Vystúpila z obrazu (1998), Útek z Neresnice (1999), Krásna zlatá beštia (2000), kniha rozhovorov Amor anti moloch (2001), novely Slzy neplačú (2002), monografia Čierny Balog (2003, s P. Kováčikom), poviedky Počkaj, furman, nešibaj! (2007), romány Porazení víťazi (2009), Lovci ľudských tvárí (2010). Autor ďalších esejí Žime s citom v kráse (1997), Ľudia nie sú anjeli (1998), Spisovateľ, tvorba a čnosť (2005).
   Ladislav Ťažký vyvolal živý záujem čitateľov a priaznivý ohlas odborníkov najmä originálnym autorským pohľadom, ktorým programovo prekonával hranice didaktizujúcich (poučujúcich) a ideologických schém, otváraním tabuizovaných alebo jednostranne a zjednodušujúco reflektovaných tém, hlbokým prienikom pod povrch javov, kladením nástojčivých etických otázok, na ktoré nedáva jednoznačné odpovede, ako aj posolstvom ľudskosti, opierajúcim sa o zreteľné stopy bezprostredného vnímania a o vlastné bohaté zážitkové zázemie.
   Česť jeho pamiatke!

   Mgr. art. PAVOL JANÍK, PhD.
   tajomník Spolku slovenských spisovateľov
   šéfredaktor časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník

Autor: PAVOL JANÍK


Na všechny materiály prezentované na serveru obrys-kmen.cz se vztahuje zákon o autorských právech.
Jakékoliv jejich další šíření či využití bez výslovného souhlasu redakce nebo autora je zakázáno.
(c) 2001-2014 Obrys-Kmen   (ISSN 1210-1494)