Enem sem Vám napsala, milení, a už musím zas. Eslivá sa už aj u Vás ví, jak sa správně menuje ta veliká dávka, co sa bude odváďat ze šeckého okrem erteplí, oharek a nemytej zeleniny a chleba, jak chcú ti fištróni véváci a jak aj to ide proti srsti temu, co si myslí, že je najvječí šafář nad republikú? U nás nigdo, baby v konzumu, chlapi v šenku aj děcka ve škole a za školú, u nás už té dávce neřekne inak než kalúskovné.
Ten sa teda vyznamenává! Ten to bere z gruntu. Dyž sa kdysi dávno cáloval ze šeckého desátek církvi svatej, to sa aj najzbožnější farníci křižovali, že je to moc, že na istú spásu duše by stačilo určitě meněj a že sa to na svatej víře obecného lidu škaredě vymstí. Ale církev sa po dobrém nedala a jak dopadala, až dopadla. Už desátky byly moc, už to bylo velice nekřesťansky přepísknuté. A teď ten óbršafář chce hneď dva desátky ze šeckého, a v porovnání s církvú svatú ani už neslubuje žádnú istotu.
Korunu temu nasadil, dyž na ten Zlatej koruňe sa vytasil s tým, že ty penze, kvúlivá kerým sa to šecko dělá, budú jak sázka do lutrie, teda od tem hlaváčom to řekl po jejich, že to budú sázky jak v pokru, že sa každý bude muset rozhodovat, do kdy umře, aby mu to s penzú vyšlo. A dyš sa netrefí a vyjde mu delší život, než mínil, stejnak na roky nebude mnět a umře hlady pod mostem. Šak to byla jeho volba a može si za to sám.
Bože bože, odpusť temu dareboví, dyť neví, co činí. Podle Božky se v hospodě rokovalo, že už jeden ministr přes finance to v Praze kdysi dávno zle odskákal, ale ten že neprávem, to že byl eště oproti temu dnešnímu slušný chlap, a že ten neščasník, co do něho pálil, mněl si schovat kulu na tehoto, že tento by si ju vícej zaslúžil. Znáte to, to sú hrozné hospodské řeči a nic takového si ani ten gauner nezaslúží. Úplně postačí, dyš na něho jedného krásného dňa dolehne, co chystá nám šeckým. A tá doba néni už daleko: dvoch desátkú sa mu zachtělo! Na ty dojede. To Vám a šeckým přeje
Milení! Eště než sem našla známku a odnésla škartku, už abysem načala novú, zrovna hlásili, že temu Kalúskovi, kerý si dávno myslí, že mu šecko pronde, ty celé dva desátky mu zarazili. Pán prezident sa k temu spřáhl s kujónem Jónem. Ne že by ho mněl v lásce. Už aj tady sa ví, že má na teho kujóna zrovna tak pifku jak na Kalúska, a jak by né, co tý sa mu nadělali naschválú a on si pamatuje šecko jak slon anebo jak ten, co píše u vás básničky, ten pan Sýs. Oba, kujóna Jóna aj kujóna Kalúska „odrovná“ (tak tema říká naša Lucka), spřahne sa k temu jednú s tým, podruhé s oným. A temu ulízanému principálkovi to taky spočítá, ten ho kdysi taky zle podrazil. Chytřéším z teho spolku u českého koryta došlo, že dva desátky naráz sú moc, a tak nám neukrojá velký kus ze šeckého naráz, ale jak salám polehúčku pomalúčku nakonec eště vícej. Ale to sa šeredně pleteš, míní Božka, je to eště zložiťéší. Aj bez pána prezidenta a teho, co vypadá stále víc jak přežraný křeček, zlevili by. Dyť oni enem skúšali, co národ na to, aby sa hneď mohli dělat zas né až tak hrozní. Je to šecko hra. Kalúsek a Nečas to sváďajú na ty třetí, na veřejníkoch, keří sú rádi, ti si myslia, že národ bude vděčný im a budúcí volby vyhrajú. Ale šeci, a to je možná ten pravý zakopaný pes, šeci sa třesú strachy, aby na svoje darebáctva nedoplatili jak možná nakonec skončí v Africe ten najchytřéší, co netrápil svoju zem hladem a žízňú a radši trápil tech, co mněli a furt majú zálusk na tekuté zlato tej krajiny. Co dyby přeskočila iskra aj u nás, co keby sa zobudili aj u nás tý, kterým sa každý deň zdá, že o ně neide? Co dyby zaplnili rynek Svobody a Václavák a parkovišče před zámkama pro jednú spolu s mrzákama a penzistama a mladýma rodinama? To by byla evropská entrópa! To by ich mohlo smést jak pavučinu! No co víme? Nic, nic. Okrem onoho, že takovým dávkám, keré sú nebezpečné už aj pánom, bude sa už dycky říkat kalúskovné. Tak sa majte!
Autor: RENÁTA SLOVÁČKOVÁ
[ PŘEDCHOZÍ ČLÁNEK | NÁSLEDUJÍCÍ ČLÁNEK | NÁVRAT NA OBSAH | FORMÁTUJ PRO TISK ] |