Čierna propaganda dnes

   Čierna propaganda sú falošné informácie a materiály, ktorých cieľom je vyvolať dojem, že pochádzajú z určitej strany konfliktu, ale v skutočnosti sú produktom opačnej strany. Zvyčajne sa používajú na diskreditáciu, zneváženie alebo skreslenie obrazu protivníka. Čierna propaganda sa odlišuje od sivej propagandy, ktorej zdroj nie je známy, a bielej propagandy, ktorej prameň je autentický a ktorá spravidla poskytuje viac správnych informácií, hoci tendenčných, zdeformovaných a vyselektovaných. Ide v podstate o tajné psychologické operácie, ktorých účel, totožnosť, význam a pôvod sú zamaskované. Adresáti čiernej propagandy si neuvedomujú, že sa ich niekto usiluje ovplyvniť, a necítia, že sú tlačení istým smerom.
   V konečnom dôsledku čierna propaganda ráta s ochotou prijímateľa akceptovať dôveryhodnosť zdroja. Ak tvorcovia alebo odosielatelia obsahu čiernej propagandy adekvátne nerozumejú auditóriu, ktoré chcú ovplyvniť, posolstvo môže ostať nepochopené, vzbudiť nedôveru, podozrenie alebo úplne nesplniť očakávania. Vlády vo všeobecnosti organizujú čiernu propagandu z dvoch rozdielnych dôvodov. Po prvé – prostredníctvom použitia čiernej propagandy môže vláda pravdepodobnejšie uspieť pri presviedčaní cieľovej skupiny, ktorá nevie, že je predmetom skrytého ovplyvňovania, a nepozná motívy skutočných pôvodcov ovplyvňovania. Po druhé – v pozadí používania čiernej propagandy sú diplomatické príčiny. Čierna propaganda je potrebná na zastretie takých činností vlády, ktoré by mohli poškodiť jej zahraničné renomé.
   Po útokoch proti USA 11. septembra 2001 Pentagon vytvoril Office of Strategic Influence (Úrad strategického ovplyvňovania) v rámci úsilia získať verejnú podporu v zahraničí, najmä v islamských krajinách. Operácie OSI spočívali v osobnom a e-mailovom poskytovaní informácií médiám, novinárom a vodcom zahraničných komunít s cieľom pôsobiť proti cudzím vládam a organizáciám vzdorujúcim USA. V tejto súvislosti sa e-maily maskovali používaním komerčného označenia odosielateľa a utajovaním akéhokoľvek spojenia s vládou či armádou Spojených štátov. Pentagon má zákaz organizovať čiernu propagandu v amerických médiách, ale nie vo vzťahu k zahraničným prostriedkom masovej komunikácie. Dezinformačný projekt sa stretol s ostrou kritikou, čo viedlo k ukončeniu programu v roku 2002.
   Čierna propaganda sa uplatňuje aj vo vnútornej politike. Napríklad - počas prezidentských volieb v roku 1972 v republikánskom štábe za znovuzvolenie Richarda Nixona vytvorili falzifikát listu s hlavičkou demokratického senátora Edmunda Muskieho s falošným tvrdením, že tiež demokratický senátor Henry „Scoop“ Jackson má 17-ročné nemanželské dieťa. List bol súčasťou kampane takzvaných špinavých trikov, ktoré odhalili v rámci škandálu Watergate (odpočúvanie sídla konkurenčnej Demokratickej strany), ktorý viedol k rezignácii opätovne zvoleného prezidenta R. Nixona.
   Americký FBI (Federal Bureau of Investigation - Federálny úrad vyšetrovania) pod označením COINTELPRO (Counter-Intelligence Program – Protišpionážny program) organizoval rozkladné a diskreditačné opatrenia s cieľom znemožniť alebo neutralizovať hnutie za práva Afroameričanov, ich organizácie, lídrov, členov a priaznivcov. Čierna propaganda sa príslovečne používala aj proti komunistom, domácim oponentom invázie do Vietnamu, predstaviteľom odborov a domorodým Američanom (Indiánom). V rámci COINTELPRO čierna propaganda viedla k tvorbe kníh maľovaniek a karikatúr. Stratégiu FBI obsahovalo memorandum z roku 1968, v ktorom sa okrem iného uvádza: „Zvážiť používanie karikatúr, fotografií a anonymných listov, ktorých účinok zosmiešni Novú ľavicu (New Left). Zosmiešnenie je najúčinnejšia zbraň, ktorú môžeme proti nej použiť.“
   Kniha The Penkovsky Papers (Peňkovského dokumenty) je príkladom čiernej propagandy organizovanej CIA (Central Intelligence Agency – Ústredná spravodajská agentúra USA) počas 60. rokov 20. storočia. Publikáciu údajne napísal defektor sovietskej vojenskej výzvednej služby GRU (Glavnoje Razvedivateľnoje Upravlenije – Hlavná rozviedková správa), ale v skutočnosti ju vytvorila CIA s cieľom znížiť veľmocenskú kredibilitu Sovietskeho zväzu.
   Metódy čiernej propagandy sa aplikujú aj v súperení cirkví a náboženských spoločností s cieľom deštruovať reputáciu odlišných i protichodných zoskupení a ich predstaviteľov. Príklady dodnes živých afér azda ani netreba osobitne uvádzať. Za všetko vraví úsilie predchádzajúceho vedenia Ústavu pamäti národa diskreditovať hodnostárov Rímskokatolíckej cirkvi a neskôr odvetné odhalenia, že evidencia niektorých verejne známych kultúrnych a mediálnych celebrít bola v archívoch niekdajšej Štátnej bezpečnosti zmenená zo spolupracovníkov na nepriateľské osoby.
   Súčasťou čiernej propagandy je dozaista aj dvadsaťročné úsilie znižovať význam, obmedzovať medializáciu, skresľovať kreatívne výsledky či priamo zamlčiavať existenciu celej časti spektra konkurenčných súčasných slovenských spisovateľov a ich diel publikovaných doma i v zahraničí.

Autor: PAVOL JANÍK


Na všechny materiály prezentované na serveru obrys-kmen.cz se vztahuje zákon o autorských právech.
Jakékoliv jejich další šíření či využití bez výslovného souhlasu redakce nebo autora je zakázáno.
(c) 2001-2014 Obrys-Kmen   (ISSN 1210-1494)