Významný americký novinár Tim Weiner sa venuje problematike spravodajských služieb viac ako 20 rokov. Od roku 1993 pôsobí ako reportér denníka The New York Times a bol dopisovateľom z viacerých krajín, kde sa uskutočňovali operácie CIA. V roku 1988 získal Pulitzerovu cenu. Publikoval tri knihy, z nich je najnovšia Legacy of Ashes s podtitulom The History of the CIA. Vyšla v roku 2007 pod značkou Doubleday (New York, London, Toronto, Sydney, Auckland), pričom The Doubleday Broadway Publishing Group je divíziou vydavateľstva Random House, Inc., New York, ktorého vlastníkom je od roku 1998 nemecká súkromná mediálna korporácia Bertelsmann. Dielo v roku 2007 získalo prestížne ocenenia National Book Award Winner, National Book Critics Circle Award Finalist, One of the Best Books of the Year: Time, The Washington Post, The New York Times, The Economist, The Boston Globe, Los Angeles Times, Salon.
Česká verzia uvádza, že kniha vyšla v roku 2008 v Random House a jej pôvodný názov zmenila na DĚJINY CIA s podtitulom V zajetí vlastních iluzí (Argo, Praha). Obrazné pomenovanie Legacy of Ashes možno preložiť viacerými spôsobmi – napríklad ako Dedičstvo popola, ale aj Odkazy spopolnených.
Dielo mapuje 60 rokov činnosti Ústrednej spravodajskej agentúry USA na základe štúdia vyše 50 000 archívnych dokumentov a na báze 300 rozhovorov s aktívnymi i niekdajšími dôstojníkmi CIA, vrátane jej 10 bývalých riaditeľov. Dielo kriticky poukazuje na skutočnosť, že povesť CIA nezodpovedá jej dosiahnutým výsledkom. Cieľom každej rozviedky je monitorovať i ovplyvňovať dianie za hranicami vlastného štátu v záujme predvídania rizík medzinárodného vývoja a odvracania bezpečnostných hrozieb. Úlohou spravodajského aparátu je poskytovať najvyšším štátnym predstaviteľom podstatné informácie o situácii vo svete. Načrtnuté poslanie sa CIA nikdy nedarilo optimálne plniť.
Americká rozviedka má od svojho vzniku zaručiť, aby sa už nikdy neopakoval nepredvídaný útok, ako to bolo v prípade Pearl Harbor. Poznamenajme, že šéfa amerického kontrašpionážneho úradu FBI o čase útoku s predstihom presne informoval trojitý agent srbského pôvodu Dušan Popov, ktorý pracoval pre nemecký Abwehr, britskú Secret Intelligence Service (MI6) a americký Federal Bureau of Investigation. Zakladateľ a dlhoročný riaditeľ FBI John Edgar Hoover, ktorý v kľúčovej pozícii pôsobil od 22. 3. 1935 až do svojej záhadnej smrti 2. 5. 1972, však Popovovi nedôveroval, čo analytici vysvetľujú faktom, že šéf FBI mal homosexuálne sklony, kým agent s krycím menom Tricycle (srbský predobraz britského literárneho a filmového agenta 007 Jamesa Bonda) bol povestný sukničkár.
Počas Studenej vojny sa CIA mala prioritne venovať poznatkom o jadrovom arzenáli ZSSR, ale namiesto toho podnikala nezodpovedné operácie v krajinách tretieho sveta i v západnej Európe pod zámienkou hrozby ich pripojenia k sovietskemu bloku. Problematický bol aj postup CIA koncom 80. rokov 20. storočia, keď premárnila šancu akceptovať historický kompromis medzi Východom a Západom a politické zmeny sa pokúsila transformovať na triumf USA nad ZSSR a nadväzne nad Ruskom. Preto aj v poslednej dekáde uplynulého storočia nedokázala racionálne stanoviť svoje priority v novej geopolitickej situácii a opäť zlyhala pri útoku na budovy World Trade Center v New Yorku 11. 9. 2001. Nástrojom politickej nerozvážnosti sa stala aj pri vojenskej invázii do Iraku, ktorá sa opierala o nikdy nepotvrdené informácie CIA o existencii irackých zbraní hromadného ničenia.
Ústredná spravodajská agentúra USA teda po celom rade doterajších neúspechov, omylov a chybných krokov stojí nad popolom svojej minulosti i nad otázkou vlastnej budúcnosti, aby jej činnosť vôbec mala nejaké pozitívne opodstatnenie a zmysel.
Autor: JÁN PAVLÍK
Jakékoliv jejich další šíření či využití bez výslovného souhlasu redakce nebo autora je zakázáno.
(c) 2001-2014 Obrys-Kmen (ISSN 1210-1494)