Svetoznámy autor rešpektovaných diel čerpajúcich inšpiráciu zo zákulisia najvyšších poschodí mocenského zápolenia v globálnych rozmeroch - Frederick Forsyth - svojím legendárnym titulom Šakal vytvoril prototyp napínavého fiktívneho príbehu, ktorý dôsledne vychádza z dôvernej znalosti utajovaných skutočností. Slovenskí čitatelia sa po uvedenej publikácii mohli zoznámiť aj s ďalšími strhujúcimi knihami, ku ktorým pribudol najnovší bestseller s príznačným názvom KOBRA (Ikar, Bratislava).
Dozaista by bolo nešťastným postupom pri reflektovaní podobného diela načrtávať sujet plný neočakávaných zvratov. Za vhodnú podobu pozvánky k čítaniu podnetnej knihy pokladám niekoľko zaujímavých postrehov nadštandardne informovaného autora, ktoré vložil do úst svojím postavám situovaným do prominentných pozícií oficiálnej moci, ale aj štruktúr kriminálneho podsvetia.
Prezradiť určite možno, že ide o pokus zlikvidovať kokaínový priemysel, ktorého ročný zisk len v USA predstavuje 40 miliárd dolárov, čo je dvojnásobok profitu v ostatných krajinách sveta.
Podľa experta CIA nedokáže poraziť drogové gangy ani jedna z nákladných a početných bezpečnostných agentúr súčasnej rozhodujúcej superveľmoci, ba ani šéf Bieleho domu a tobôž polícia, pripomínajúca malého chlapca, pokúšajúceho sa prstom upchať dieru v hrádzi, aby zabránil záplave.
Jedinou schodnou cestou sa javí vyvolanie deštrukčnej reakcie medzi samými výrobcami a distribútormi narkotík. V načrtnutej súvislosti treba do definície teroristickej hrozby zahrnúť aj drogovú kriminalitu, aby spravodajské služby mohli proti obchodovaniu s omamnými látkami využívať mimoriadne právomoci, ktoré získali po 11. septembri 2001 v rámci celoplanetárnej vojny proti terorizmu.
Naznačené legislatívne zmeny umožnia rozohrať neuveriteľnú krvavú drámu, plnú intríg a vzájomného podozrievania. Po cieľavedomom vyprovokovaní vojny gangov aj priamo v USA prezentuje americký prominent zmrazujúce argumenty, keď sucho konštatuje, že Američania priniesli násilie do Iraku a Afganistanu, ale otázka znie, či majú dosť sily, aby sa s ním zmierili na domácej pôde. Násilnosti sa predsa dejú iba v cudzine, v televízii a vo filmoch. Američania pokojne zabijú milión ľudí v zahraničí, ale sú priveľmi útlocitní, aby sa zbavili ani nie jedného percenta počtu vlastných gangstrov, pričom sa v USA kvalifikovane odhaduje asi 750 000 príslušníkov zločineckých organizácií.
Spojené štáty ročne minú 14 miliárd na tucet federálnych služieb, ale kokaínový biznis – ako sme už spomenuli – iba na ich území zarobí štvornásobok. Možno preto zmeniť Ameriku na vojnovú zónu? Veď v politike nie je dôležitá realita, ale to, čo dôverčiví občania vnímajú ako skutočnosť. A to, čo vyzerá ako fakt, je tovar, ktorý médiá predávajú verejnosti.
Za zmienku stojí presvedčenie sklamaného veterána CIA, ktorý sa nazdáva, že ho zradila vlasť, ktorá je skorumpovaná, slabá a arogantná a ktorá patrí obéznym a hlúpym. Predstaviteľ kokaínového priemyslu to má ešte jednoduchšie – nikdy nebol lojálny k nijakej krajine, lebo v každej z nich vládnu ľudia, ktorí si to zväčša nezaslúžia. Je ešte niečo, čím by sa mala upriamiť pozornosť slovenských čitateľov - nielen spomedzi priaznivcov trilerov, ale i politických a intelektuálnych elít - na knihu, ktorá by sa aj u nás mohla stať učebnicou občianskej výchovy per negationem?
Autor: PAVOL JANÍK
Jakékoliv jejich další šíření či využití bez výslovného souhlasu redakce nebo autora je zakázáno.
(c) 2001-2014 Obrys-Kmen (ISSN 1210-1494)