Básnik, prozaik, prekladateľ, diplomat a pedagóg doc. PhDr. Juraj Kalnický, CSc., (*1951 v Turčianskej Štiavničke) si vyskúšal prácu kopáča, murárskeho pomocníka, čašníka, drevorubača, závozníka, kulisára, výskumníka, personalistu i vrcholového manažéra. Bol generálnym riaditeľom sekcie medzinárodných vzťahov a európskej integrácie Ministerstva školstva SR, prvým tajomníkom Veľvyslanectva SR v Ruskej federácii a riaditeľom Slovenského inštitútu v Moskve. Prednášal na viacerých univerzitách a v súčasnosti sa tiež venuje vzdelávaniu ako vysokoškolský učiteľ.
   Spomedzi knižných publikácií autora treba spomenúť zbierky básní Ľan (1981), Údolie včiel (2001), Modlitba s tebou (2003), Naše lásky (duet s J. Majerníkom, 2003), Tŕnisté jablko (2004), Skúmanie hviezd (2006), Leto tvojej nehy (2006), Zamatová vôňa dažďa (2011), ale aj prozaické diela Sibírsky Kichot a konedráči (2003), Obrazy zo života Ignáca Kolčáka (2007).
   Dôležitá je aj editorská činnosť Juraja Kalnického, v ktorej zaujíma osobitné postavenie projekt strategického významu – ruská antológia slovenskej poézie druhej polovice 20. a začiatku 21. storočia Iz veka v vek (2006), ktorú zostavil so Sergejom Glovjukom a ktorá vyšla s predslovom Pavla Janíka v rámci série analogických publikácií venovaných prezentácii jednotlivých slovanských literatúr v interpretácii špičkových ruských prekladateľov.
   V kontexte vzájomnej výmeny kultúrnych hodnôt Juraj Kalnický svojimi prekladmi z ruštiny sprístupnil slovenským čitateľom tvorbu popredných básnikov – Levona O. Osepjana Krik (2003) a Moja Golgota (2004), Eleny V. Tambovcevovej-Širokovovej Šepot (2004) a vydal i vlastnú Antológiu ruskej poézie (2012).
   Z ruskej prózy predstavil dielo dnes už zosnulého renomovaného slovakistu Michaila A. Pismenného Človek končiaci (2004).
   Knižný súbor pozoruhodných lyrických výpovedí Juraja Kalnického VŽDY IDE O LÁSKU (Repronis, Ostrava 2012) potvrdzuje autorovo majstrovské ovládanie širokého inštrumentária poetických techník v slovenskom i v českom jazyku, ako aj jeho schopnosť podmanivo vyjadriť podstatné ľudské posolstvá a sugestívne nimi osloviť potenciálnych vnímateľov. V závere publikácie pod názvom Posledné verše básnika evokuje predstavu rozlúčky s doterajším aktívnym literárnym pôsobením. Lenže ako vraví anglická múdrosť: „Never say never“, teda: „Nikdy nehovor nikdy“, čo by autor so zmyslom aj pre svojrázny humor možno pretlmočil ako upozornenie, že nikdy nemáme veriť podobným definitívnym rozhodnutiam.



Na všechny materiály prezentované na serveru obrys-kmen.cz se vztahuje zákon o autorských právech.
Jakékoliv jejich další šíření či využití bez výslovného souhlasu redakce nebo autora je zakázáno.
(c) 2001-2014 Obrys-Kmen   (ISSN 1210-1494)