Protireč(n)enie

   Petr Hájek (*1951, Praha) pôsobil ako hovorca českého prezidenta Václava Klausa a v súčasnosti byl jeho vicekancelárom pre oblasť komunikácie a kultúry. Absolvoval štúdium dramaturgie a scenáristiky na pražskej FAMU (1978). V 80. rokoch 20. storočia bol reportérom spoločenského týždenníka Květy. V roku 1990 založil časopis Reflex a stal sa jeho šéfredaktorom. Venoval sa podnikaniu vo sfére reklamy a marketingu, podieľal sa na kampani ODS.
   Mediálnu pozornosť vzbudil viacerými kontroverznými postojmi. Vyhlásil, že Bin Ládin je fikcia (moderná rozprávka pre dospelých). Poznamenal, že postava, ktorá stelesňovala zlo, vznikla a zahynula za veľmi bizarných, takmer mystických okolností. Teroristické útoky 11. 9. 2001 podľa Petra Hájka mohli zorganizovať americké tajné služby. Tvrdí, že nebohý prezident Václav Havel bol nástrojom lži a nenávisti v Satanových službách.
   Po predchádzajúcich knihách vydal v roku 2009 publikáciu Smrt ve středu, ktorá sa stala vo svojom žánri najpredávanejším českým titulom. Názov jeho najnovšieho knižného diela SMRT V SAMETU (Daranus, Praha 2012) – ako naznačuje názov – je pokračovaním projektu, v ktorom rozvíja poznatky a teórie na základe svojho vyhraneného svetonázoru.
   Popri opodstatnených kritických postojoch si však nemožno nevšimnúť až iracionálne bazírovanie na apokalyptických víziách a prorockej interpretácii dejín. Autorov mysticizmus v priamych službách a v bezprostrednom spojení s Klausovým pragmatizmom pôsobí ako mimoriadne svojrázna kombinácia na vrchole mocenskej pyramídy Českej republiky. Aj sám text je vnútorne neobyčajne protirečivý.
   Na jednej strane správne odsudzuje Václava Havla, ktorý po humanistickej rétorike a výzvach na rozpustenie všetkých vojenských blokov prešiel k faktickej a demonštratívnej podpore rozličných ozbrojených agresií USA a NATO. Najmä po spomínaných udalostiach z 11. 9. 2001 sú čoraz evidentnejšie viaceré znepokojujúce tendencie – legalizácia koncepcie policajných štátov; číra formalizácia demokracie; skrytá vláda najbohatších rodín a ich zoskupení, ktoré mediálne manipulujú verejnú mienku a z pozadia určujú strategické rozhodnutia globálneho dosahu. Európsku úniu, ktorú označuje ako Štvrtú ríšu, formujú byrokratické nástroje a lobistické skupiny financované v rámci záujmov kľúčových predstaviteľov biznisu.
   V rovine českej, kontinentálnej i svetovej politiky uvádza celý rad presvedčivých detailov a konkrétnych mechanizmov zákulisného pôsobenia, vrátane medzinárodného kontextu najvýznamnejších privatizačných a reštitučných káuz.
   K pozoruhodným postrehom patrí konštatovanie, že počas I. ČSR spoločenské elity zdôrazňovali svoje členstvo v slobodomurárskych lóžach ako základné oprávnenie na hru v prvej lige vo všetkých sférach verejného života, v období 1948–1989 sa rovnako zdôrazňovalo členstvo v KSČ, a následne Václav Havel opäť uprednostnil prax kabinetného intrigovania pred otvorenou súťažou politických strán a ich programov. Pravdaže, v minulosti i v prítomnosti nie sú všetci členovia exkluzívnych klubov vyvolených občanov rovnako zasvätení do skutočných tajomstiev a konečných cieľov svojich šéfov.
   Na druhej strane autor upadá priam do extatických stavov pri hodnotení faktov a osobností. Oprávnene odmieta zbožšťovanie Václava Havla, ale zároveň zbožšťuje Václava Klausa. Vo výklade permanentného konfliktu slobody a neslobody dospieva k neuveriteľných saltám, ktoré mu umožňujú obhajovať otrokársky juh proti slobodomurárskemu severu USA. Popri trvalej snahe brániť slobodu a demokraciu je proti priamym voľbám hlavy štátu (mediálne údajne ľahšie ovplyvniteľným), proti princípu rovnosti a vôbec proti Francúzskej (opäť slobodomurárskej) revolúcii.
   Mimochodom – autor bezvýhradne vníma ako hodnoverný dokument i stať Miroslava Dolejšího Analýza událostí 17. listopadu 1989 (podľa ktorej bola zamatová revolúcia vopred dohodnutým odovzdaním moci medzi tajnými službami a špičkami disentu).
   Na záver prijmime jeden z autorových postrehov, že treba dať slobodným občanom možnosť, aby si sami vytvorili názor na všetko, teda aj na knihu Smrt v sametu.

Autor: PAVOL JANÍK


Na všechny materiály prezentované na serveru obrys-kmen.cz se vztahuje zákon o autorských právech.
Jakékoliv jejich další šíření či využití bez výslovného souhlasu redakce nebo autora je zakázáno.
(c) 2001-2014 Obrys-Kmen   (ISSN 1210-1494)