Storočnica režiséra

   Tvorba filmového režiséra Vladimíra Bahnu (25. 7. 1914 - 19. 10. 1977) zaujíma kľúčové postavenie v otázke formovania slovenskej profesionálnej kinematografickej a televíznej produkcie, pričom má podstatné kvalitatívne súvislosti s problematikou prepisu literárnych predlôh do audiovizuálnej podoby.
   V oblasti hranej tvorby debutoval dielom Pole neorané (1953, román P. Jilemnický); nasledovali snímky Žena z vrchov (1955, scenár V. Mináč); Posledná bosorka (1957, námet D. Kodaj); Zemianska česť (1957, podľa prózy J. Kalinčiaka Reštavrácia); Dom na rázcestí (1959, podľa tragikomédie K. Stanislava); Predjarie (1961, scenár V. Bahna); Návrat Ondreja Baláža (1963, podľa poviedky D. Chrobáka); Mária (1963, podľa novely V. Koneckého Ešte o vojne); Geľo Sebechlebský (1963, podľa komédie J. Hollého); Slnečný kúpeľ (1964, podľa poviedky J. Jesenského); Prípad (1964, podľa poviedky V. Mináča); Námestie svätej Alžbety (1965, román R. Jašík); Na brehu priezračnej rieky (1966, podľa Jašíkovho debutu); Stopy na Sitne (1968, scenár V. Bahna); trojdielny film Generácia (1969, románová trilógia V. Mináč); Skrytý prameň (1973, podľa prózy Ľ. Zúbka).
   Režisér zomrel počas realizácie svojho autorského veľkofilmu Poéma o svedomí (1978).
   S odstupom desaťročí môžeme konštatovať, že režisér a scenárista Vladimír Bahna neodišiel z kultúrneho priestoru našej krajiny, v ktorom je naďalej intenzívne a bytostne prítomný. Pretrváva v ňom ako jeden zo zakladateľov slovenskej profesionálnej kinematografie, výrazná umelecká osobnosť a významný tvorca rozsiahleho súboru filmových diel, z ktorých viaceré treba pokladať za fundamentálne.

Autor: PAVOL JANÍK


Na všechny materiály prezentované na serveru obrys-kmen.cz se vztahuje zákon o autorských právech.
Jakékoliv jejich další šíření či využití bez výslovného souhlasu redakce nebo autora je zakázáno.
(c) 2001-2014 Obrys-Kmen   (ISSN 1210-1494)