Predvídajú zrážku civilizácií
Útla publikácia Maroša Púchovského ZRÁŽKA CIVILIZÁCIÍ (vydavateľstvo Ladon, Bratislava 2001) je druhou knižnou prezentáciou autorových geopolitických úvah a kultúrnopolitických esejí. Dielo prichádza do pripraveného i nepripraveného prostredia. Slovensko pod vplyvom domácej publicistickej obmedzenosti i zahraničnej mediálnej rafinovanosti žije už dvanásť rokov v informačnej klietke, súc bombardované prefabrikovanou reprodukciou historických i pseudohistorických tém a problémov, ktoré dôsledne vytláčajú z verejnej diskusie skutočné a naliehavé otázky aktuálneho civilizačného vývoja v celoplanetárnych dimenziách. Svedčí o tom aj nemecké mediálne projekty, ktoré k zvyčajným nástrojom vplyvu v tradičnej nemeckej záujmovej sfére, teda v strednej Európe.
Svet očami jastraba
Z iného pohľadu je súbor Púchovského štúdií stručnou, ale razantnou odpoveďou na rovnomenné objemné veľdielo THE CLASH OF CIVILIZATIONS (vydavateľstvo Touchstone, New York 1997) z pera Samuela Huntingtona, ktorý je zakladateľom časopisu Zahraničná politika (Foreign Policy), riaditeľom Harvardského inštitútu pre strategické plánovanie a v minulosti pôsobil v Bielom dome ako poradca pri Rade národnej bezpečnosti. Jeho článok Zrážka civilizácií? v časopise Foreign Affairs v roku 1993 vzbudil živý záujem odborníkov, vlnu protichodných stanovísk a autora viedol k vytvoreniu diela, ktoré možno pokladať za bibliu súčasného amerického zahraničnopolitického myslenia.
Hranice v pohybe
Pre americké uvažovanie v globálnych medzinárodných reláciách je charakteristické, že na špeciálnej politickej mape sveta z roku 1920 nie je vtedajšie Československo označené ako súčasť západu či aspoň ako štát pod vplyvom západu, kým v roku 1990 už ním je spolu so Slovinskom, ale pre zmenu bez katolíckeho Chorvátska, ktoré je v roku 1990 označené ako pravoslávna krajina. Nemenej zaujímavé je, že uctievaný génius americkej zahraničnej politiky v roku 1997 hovorí o združovaní krajín s podobnou kultúrou a rovnakými civilizačnými tradíciami do väčších kultúrnych komunít, ktoré prekračujú hranice národných štátov a ktoré sú verejne akceptované, pričom konkrétne uvádza Veľké Srbsko, Veľkú Čínu, Veľké Turecko, Veľké Maďarsko, Veľké Chorvátsko, Veľký Azerbajdžan, Veľké Rusko, Veľké Albánsko a Veľký Uzbekistan. Z dôvodov, ktoré zrejme netreba osobitne vysvetľovať ani obšírne komentovať, sa v tejto súvislosti ani slovom nezmieňuje o Veľkom Nemecku...
V centre diania
Maroš Púchovský nereaguje na rovnomennú americkú publikáciu tak bezprostredne a konkrétne, ako som to práve urobil, ale jeho dielo treba vnímať na pozadí existujúcich, neprehliadnuteľných a nezanedbateľných kontextov. Vráťme sa však z pozície amerického pohľadu na svet a strednú Európu do nám predsa len bližšej a prirodzenejšej polohy nazerania na vlastný doterajší i očakávaný budúci osud.
Odložený koniec dejín
V protiklade s autormi, ktorí po roku 1989 hmlisto vyznávajú alebo len propagačne notoricky skloňujú koniec dejín a definitívny nástup jedinej, univerzálnej a globálnej civilizácie amerického či západného typu, Maroš Púchovský podobne ako Samuel Huntington správne chápe dynamickosť geopolitických kategórií i protichodnosť určujúcich faktorov vývoja, a tak absolútne jednoznačne, úplne logicky a bez akýchkoľvek pochybností dospieva k zvestovaniu prelomových historických procesov a udalostí, ktoré sa už začali a ktoré podstatným spôsobom zmenia etablované usporiadanie sveta.
Rozdeľuj (Slovanov) a panuj!
Západná či euroamerická civilizácia je len jednou z viacerých jedinečných a vývojovo perspektívnych civilizácií. Podľa Maroša Púchovského sú ďalšími slovanská, latinskoamerická, africká, islamská, indická a čínska. Samuel Huntington používa podobnú schému, ale v ázijskom priestore osobitne vyčleňuje hinduistickú, budhistickú a japonskú civilizáciu, kým slovanský priestor rozštiepuje na princípe náboženskej príslušnosti k pravoslávnej a západnej civilizácii. Otázky na dôvody a špeciálne komentáre si opäť odpustím.
Zánik kresťanskej civilizácie
Obe publikácie sa zhodujú ešte v jednej podstatnej dimenzii - či už explicitne alebo implicitne konštatujú zánik kresťanskej civilizácie, s ním spojený dramatický teritoriálny i hodnotový rozklad západnej civilizácie a prudký nástup iných civilizačných celkov na scénu svetového diania. Slovensko sa v prípade akejkoľvek účelovej, indoktrinovanej či objektívnej interpretácie nachádza v stredoeurópskom zlomovom pásme. Podľa želania sa môžeme javiť ako krajina na západnej hranici východu či na východnej hranici západu, ale v skutočnosti táto hranica prechádza priamo nami - územne, historicky, mentálne, kultúrne, ekonomicky i politicky.
Angloamerický terorizmus
Huntington z pochopiteľného amerického uhla pohľadu vidí predĺženie životnosti západnej civilizácie v jej spojenectve s Ruskom, Japonskom, Indiou a juhoamerickými štátmi, čo spája s vojenským zameraním na ohraničenie možnej expanzie islamskej a čínskej civilizácie. Dovolím si však poznamenať, že je a bude vecou zodpovedného prístupu politických reprezentácií suverénnych krajín, do akej miery sa nechajú vtiahnuť do bezpečnostných rizík vyplývajúcich z evidentných genocídnych praktík USA a Veľkej Británie, ktorých nedávnym vyvrcholením bolo hromadné vyvražďovanie zajatcov v Afganistane. Bombardovanie tábora a totálne usmrtenie všetkých osôb (aj tých, ktoré sa chceli vzdať) svedčí nielen o ostrom cvičení špeciálnych jednotiek na živé ľudské terče, ale aj o snahe umlčať všetkých svedkov udalostí, ktoré vzburu vyvolali (výsluchy pracovníkmi CIA spojené s mučením). A to všetko v čase, keď už niekoľko nemeckých učiteliek prišlo o zamestnanie, pretože v súvislosti s teroristickými útokmi na newyorské mrakodrapy World Trade Center pripomenuli vraždenie a utrpenie civilistov počas angloamerických náletov na Drážďany a ďalšie mestá.
Bez mediálnych stereotypov
Púchovského obzretiam sa do histórie, jeho analýzam i koncepciám spoločenského vývoja nechýba odvaha, logika i optimistická vízia budúceho rozvoja slovanskej civilizácie, hoci k viacerým prezentovaným témam, problémom a názorovým konštrukciám dozaista možno zaujať i veľmi odlišné stanoviská a pod povrchom jednoduchých téz reflektovať mnohovrstvové pulzovanie najživších siločiar dejín, na tvorbe ktorých sa vedome i nevdojak podieľame každým činom a občianskym postojom. Kniha však vnímavému čitateľovi dozaista umožní vidieť minulosť, prítomnosť i budúcnosť v pozoruhodných súvislostiach, ktoré prekračujú prchavosť okamihu i krátkozrakosť najfrekventovanejších mediálnych stereotypov.
Autor: Pavol Janík
[ PŘEDCHOZÍ ČLÁNEK | NÁSLEDUJÍCÍ ČLÁNEK | NÁVRAT NA OBSAH | FORMÁTUJ PRO TISK ] |