Kým sme v našich končinách nemali skúsenosti s demokratickými voľbami, ani sme len netušili, čím všeličím v nich možno uspieť a ako rutinne sa aj v demokratickej politike ráta s ľudskou hlúposťou i bezmocnosťou. Zvyčajne dobre informované kruhy napríklad tvrdia, že aj sám premiér Dzurinda sa so svojím straníckym okolím zdráhal použiť lacný trik, spočívajúci v očividne nereálnom prísľube dvojnásobných platov, ale napokon podľahol naliehaniu amerických poradcov, ktorí majú v oblasti uplatňovania tzv. demokratických metód dostatočnú a dlhoročnú prax.
Získať popularitu, teda zjednocovať ľudí možno na pozitívnyc h i negatívnych princípoch. K tým prvým nesporne patrí racionáln a miera národného povedomia, sebavedomia, úsilia o rovnoprávnosť (sociálnu, medzinárodnú). Opačným prípadom je atakovanie nízkych pudov, vyvolávanie davovej psychózy, hystérie, nenávisti, atmosf éry lynčovania (politického, národného, náboženského) protivníka .
Ak by mal niekto náhodou pocit, že 14 rokov po prevratných systémových zmenách v strednej a východnej Európe je už najakútnejšie nebezpečenstvo excesov a tragických občianskych konfliktov navždy zažehnané, mal by si azda len spomenúť na niekoľko neprehliadnuteľných skutočností a historických paralel. Berlínsky múr postavili 17 rokov po skončení 2. svetovej vojny a rozdelení Nemecka na okupačné zóny. Stalinské represálie vyvrcholili 20 rokov po zmene politického režimu v Rusku. Nuž zaželajme si v súčasnosti 14 rokov po nežných prevratoch do tretice všetko najlepšie. Veď Václav Havel, ktorého v revolučnom kvase zvolil komunistický parlament jednomyseľne za prezidenta ČSSR, pokladal v aktuálnom príhovore k štátnemu sviatku ČR za nanajvýš vhodné a mimoriadne štátnické stupňovať antikomunistickú rétoriku s tak typickou dodatočnou hrdinskosťou. Svedčí to okrem iného o tom, že po rokov vládnutia sa nemá čím pochváliť.
Slová vládcu, ktorý už tolko rokov nepretržite bol na čele štátu, či presnejšie štátov, lebo postupne išlo o Československú socialistickú republiku, Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku a napokon Českú republiku, sprevádzajú aj tlaky na vytvorenie príslušných zákonných noriem, o ktoré by sa nová hrôzovláda, či aspoň strachovláda mohla spoľahlivo oprieť. Politici s trvalo nízkymi preferenciami sa usilujú zlepšiť si pozície a vyhliadky manipuláciou s archívnymi materiálmi bývalých československých tajných služieb.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že agenti západných rozviedok, pôsobiaci na českej a slovenskej politickej scéne, chcú v rámci najnovšej kampane definitívne rozkryť niekdajšiu činnosť bývalých východných výzvedných organizácií, pravdou však môže byť pravý opak, pretože spravodajské inštitúcie sa dozaista nezaoberali tým, či občan Jozef Mrkva jedol jablká alebo hrušky, ale citlivými otázkami vysokej politiky, sledovaním a kompromitáciou našich a zahraničných špičkových politikov, diplomatov, najintímnejším súkromím popredných disidentov a rozkrývaním špionážnych aktivít západných špeciálnych služieb. Táto nesporná logika dáva súčasnému horúčkovitému úsiliu veľmi realistický cieľ, ak sa pravda - ako vždy - vopred neráta s mimoriadne výberovým, skresleným a účelovým sprístupňovaním zachovaných i vyfabrikovaných informácií a dezinformácií.
Preto verejnosť zrejme čoskoro uvidí, ako začnú koktať aktéri a vlajkonosiči kampane za zverejnenie dokumentácie štátnej bezpečnosti, keď sa výsledok ich snažení obráti práve proti nim - ibaže by si boli istí, že v ich prípade sú už urobené príslušné výnimky, vykonané potrebné úpravy a odstránené všetky nepriaznivé materiály.
V najrozmanitejších svetlách a tieňoch terajších úsilí nemožno nezbadať ešte jeden evidentný rozmer. Človek nemusí byť profesionálny politický a mediálny pozorovateľ, aby zreteľne vnímal, že Maďarsko si po roku 1989 úplne zachovalo svoje mocenské štruktúry, najmä zahraničnú službu - treba dodať, že je to nanajvýš prirodzené pre štát s tisícročnou štátnopolitickou tradíciou, ktorý nie je určený na likvidáciu na rozdiel od bývalej Nemeckej demokratickej republiky a slovanských štátov v strednej Európe.
Autor: Pavol Janík
Jakékoliv jejich další šíření či využití bez výslovného souhlasu redakce nebo autora je zakázáno.
(c) 2001-2014 Obrys-Kmen (ISSN 1210-1494)