Hovorí sa - nomen omen - teda meno je osudové znamenie. V prípade spisovateľa Ladislava Ťažkého je to naozaj tak. Ťažký to nikdy nemal ľahké. Navyše prívlastok v jeho priezvisku vystihuje tak staršiu, ako aj novšiu historickú a sociálnu situáciu Slovákov, ktorá sa neponáša na neznesiteľnú ľahkosť bytia - skôr pripomína súvislú reťaz ťažkostí.
Ťažisko literárnych diel Ladislava Ťažkého úzko súvisí s jeho dramatickým životným údelom. Jeho tvorba nie je ľahkovážna, je skôr závažná, ale nie ťažkopádna - Ťažký má ťažké srdce, ale ľahké pero.
Autor prežil detstvo v sociálne skromných pomeroch. Jeho mladosť preťali siločiary II. svetovej vojny, počas ktorej sa ocitol na východnom fronte, v Rumunsku, v maďarskom väzení i rakúskom zajatí. V povojnovom období študoval, pôsobil v exponovaných verejných funkciách, bol spisovateľom v slobodnom povolaní i odvážnym publicistom. Po roku 1968 dve desaťročia patril k intelektuálom, ktorým normalizácia znemožňovala verejné účinkovanie a publikovanie.
Nebudem vymenúvať či analyzovať široké spektrum významných prozaických diel a kníh esejí, ktorými sa Ladislav Ťažký nezmazateľne zapísal do dejín slovenskej literatúry druhej polovice 20. storočia a stal sa jedným zo žijúcich klasikov nášho národného písomníctva i neprehliadnuteľných mysliteľov nášho národného spoločenstva.
So spisovateľom Ladislavom Ťažkým som mal možnosť začiatkom 90. rokov dnes už uplynulého storočia urobiť štyri rozhovory publikované v legendárnom denníku Koridor. Dva sa týkali návrhu vtedy druhého najsilnejšieho politického subjektu v slovenskom parlamente - Strany demokratickej ľavice, podľa ktorej predstáv sa prvou hlavou nezávislej a demokratickej Slovenskej republiky mal stať vtedajší predseda Spolku slovenských spisovateľov Ladislav Ťažký. Návrh zdôrazňoval jeho charakternosť, zodpovednosť a schopnosť uvedomovať si riziko zneužitia moci. Jeden rozhovor bol venovaný vtedy novému románu Ladislav Ťažkého Dvanásť zlatých monarchov a ďalší bol príspevkom do ankety zameranej na víziu perspektívneho vývoja Slovenska a jeho kultúry v podmienkach rozsiahlych spoločenských zmien a najmä vlastnej samostatnej štátnosti.
Ladislav Ťažký nerozdával lacný optimizmus, nemaľoval ružové sny a vzdušné zámky, nepodporoval vtedajšie široko propagované ilúzie o bezproblémovej budúcnosti. Naopak poukazoval predovšetkým na viaceré riziká návratu do dejín, ktoré môžu mať osudové sociálne i kultúrne dôsledky. Súčasný stav materiálneho tela i kultúrneho ducha slovenskej spoločnosti opodstatnenosť obáv Ladislava Ťažkého spred viac ako desaťročia potvrdil i pritvrdil. Myšlienky Ladislava Ťažkého obsiahnuté v umeleckých textoch i publicistických vystúpeniach sú naďalej aktuálne, živé i znepokojujúce.
P.S.
Prozaik Ladislav Ťažký sa narodil 19. 9. 1924 v Čiernom Balogu.
(Autor je předseda Spolku slovenských spisovateľov)
Autor: Pavol Janík
[ PŘEDCHOZÍ ČLÁNEK | NÁSLEDUJÍCÍ ČLÁNEK | NÁVRAT NA OBSAH | FORMÁTUJ PRO TISK ] |