...napriek tomu, ale práve preto, že som pred štvrťstoročím ukončil štúdium filmovej a televíznej dramaturgie na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení, čo ma zrejme poznačilo priveľkými intelektuálnymi a estetickými nárokmi i neprimeranými kvalitatívnymi očakávaniami, ktoré objektívne nemôže splniť ani jedna televízna stanica na svete.
S hrôzou som sa o tom presvedčil už pred pätnástimi rokmi, keď som začiatkom 90. rokov dnes už minulého storočia navštívil na niekoľko týždňov New York, kde som márne prepínal v jednom byte 70 a v druhom byte 90 televíznych kanálov, na ktorých nebolo možné nájsť nič, čo by neurážalo elementárnu ľudskú inteligenciu. Šokovalo ma najmä to, že všetky americké stanice dookola prežúvali slaboduché filmy a potratové seriály, ktoré sme už dávno videli na obrazovkách u nás doma v rámci vysielania socialistickej Československej televízie a priľahlých zahraničných staníc. Výnimku predstavovali iba stanice s celodenným spravodajským vysielaním, ktorých debilita má ešte reálnejšiu podobu, ako televízna fikcia.
Dnes už máme možnosť aj na Slovensku bezradne prepínať tuším okolo 40 televíznych staníc, ktoré akoby súťažili v kategóriách nepozerateľnosti. Pri bezmocnom stláčaní diaľkového ovládania sa najväčšmi vystraším, keď opäť zistím, že v slovenskej televízii je Pod lampu najväčší Hríb. V poslednom čase si pod lampou vševedko Hríb a nevedko Kušnierik posvietili na seberovnú, teda na bohorovnú tému - spolu so svojimi neodmysliteľnými kamarátmi popretriasali intímne a existenčné otázky priamo samého Boha. Pane Bože, vzhľadom na to, že si inteligentných ľudí stvoril na svoj obraz, prezraď nám, kto stvoril moderátorov televíznej relácie Pod lampou. Nuž - odpoveď je naporúdzi aj bez našepkávania z vyšších sfér: moderátorov, ktorí berú nadarmo nielen Božie meno, stvoril manažment STV riadený jednou zo slovenských politických strán. Stručne ich môžeme nazvať zbožní demokrati.
Ale bojím sa zapnúť aj rozhlas, teda takmer ktorúkoľvek komerčnú rozhlasovú stanicu, kde - napriek zdanlivej svetovosti každého moderátora - akoby naozaj nik nevedel po anglicky, a tak sa na poslucháčov od rána do večera hrnú tie najkrajšie melódie a najväčšie hity, bohato vyšperkované vulgárnymi výrazmi, ktoré by sme mohli jemne preložiť do slovenčiny slovami ako sexuj a posexovaný. Najvtipnejšie to vyznie, keď moderátora poslucháči požiadajú o peknú pieseň pre svoju milovanú osobu, prípadne priamo pre svojich rodičov a moderátor s vážnou tvárou (teda vážnym tónom hlasu) uvedie song, ktorý sa hmýri vyššie uvedenými skvostmi, a po jeho doznení dojato oznámi kultúrnej verejnosti: "Tak to bol jeden z najpôvabnejších hudobných darčekov v dnešnom vysielaní rádia (S)express".
Autor: Pavol Janík
[ PŘEDCHOZÍ ČLÁNEK | NÁSLEDUJÍCÍ ČLÁNEK | NÁVRAT NA OBSAH | FORMÁTUJ PRO TISK ] |