V časopise Literárneho informačného centra Knižná revue vyniká svojou jednostrannosťou riaditeľ LIC Alexander Halvoník - akoby sa hystericky a historicky potreboval zbaviť svojich súvislostí so Spolkom slovenských spisovateľov, v ktorom donedávna pôsobil ako riaditeľ vydavateľstva a člen predstavenstva. Štátny dvojtýždenník o nových knihách ma však v májovom vydaní (č. 10/2008) prekvapil z nečakanej strany. V exponovanej rubrike Zrkadlíme priniesol citát popredného slovenského lyrika Ľubomíra Feldeka, vybraný z denníka Sme zo dňa 24. 4. 2008.
Neskrotne neskromný autor tvrdí o okruhu básnikov, do ktorého sám patrí: "Zásluhy Trnavskej skupiny boli prinajmenšom dve: vzbura proti nepravej poézii a návrat k pravej. Tá druhá, nepolitická zásluha bola väčšia. Trnavská skupina konečne priviedla slovenskú poéziu na svetovú úroveň - aj keď svet o tom ešte nevie."
Ohliadnime od skutočnosti, že návrat k pravej poézii a dosiahnutie svetovej úrovne predstavujú už knižné debuty Milana Rúfusa Až dozrieme (1956) a Miroslava Válka Dotyky (1959).
A tak len sucho konštatujme, že koncom 50. rokov 20. storočia sa začala okolo časopisu Mladá tvorba formovať skupina básnikov tzv. konkretistov (známa aj ako tzv. trnavská skupina) - Ľubomír Feldek, Ján Stacho, Jozef Mihalkovič a Ján Ondruš. Odvtedy však už naozaj uplynulo 50 rokov a ak sa svet ešte stále nedozvedel o svetovosti slovenskej poézie, tak sa o nej nedozvie ani za ďalších 500 rokov.
Je to smutná správa aj pre mňa osobne, pretože môj knižný básnický debut Nezaručené správy (1981) získal prémiu Slovenského literárneho fondu za rozvíjanie výdobytkov konkretizmu (Ľubomír Feldek bol vtedy členom výboru SLF). Na rozdiel od Ľubomíra Feldeka som však optimista a už vo svojom súbore aforizmov Satanovisko (Vydavateľstvo SSS 1999, zodpovedný redaktor Alexander Halvoník) som povzbudzujúco vyhlásil: "Již svět to ví - jsme světoví!"
Autor: PAVOL JANÍK
Jakékoliv jejich další šíření či využití bez výslovného souhlasu redakce nebo autora je zakázáno.
(c) 2001-2014 Obrys-Kmen (ISSN 1210-1494)