Na televíznych obrazovkách sa v roku 2008 objavil ambiciózny filmový projekt V hlavní roli Gustáv Husák, pri ktorého tvorbe sa stretli Michal Kubala a Robert Sedláček v spoločných pozíciách autorov námetu, scenáristov i režisérov. Uvedené audiovizuálne dielo sa štandardne označuje ako dokumentárne, hoci jeho súčasťou sú fragmenty z kontroverznej divadelnej hry Viliama Klimáčka Dr. Gustáv Husák (Väzeň prezidentov – prezident väzňov) z repertoáru bratislavskej bombasticky sa preceňujúcej scény Aréna.
Podľa pertraktovanej snímky vznikla kniha Marie Formáčkovej V HLAVNÍ ROLI GUSTÁV HUSÁK s podtitulom Tragédie jednoho osudu (nakladateľstvá BVD a Futura, Praha 2009), ktorú rámcuje charakteristický citát z komentára Ferdinanda Peroutku, známy z vysielania Rádia Slobodná Európa v roku 1969: Pán Husák má mnoho nepriateľov a niektorí z nich azda majú pravdu. Ale nikto z nich neupiera jeho osobnosti to, čo sa nazýva formát. Tento formát pozostáva zo silnej vôle a nepochybnej inteligencie. Prílohou knižnej publikácie je DVD s pôvodnou filmovou snímkou.
Najproblematickejším postupom uplatneným vo filmovej i v knižnej podobe je fúzia autentických výrokov reálnych historických osobností a žijúcich pamätníkov s replikami postáv dramatickej fikcie Viliama Klimáčka. Pri tejto príležitosti sa musím vrátiť k svojej poznámke publikovanej už v roku 2007, keď mediálny priestor Slovenska ovládla gigantická kampaň propagujúca inscenáciu Klimáčkovej hry s podtitulom Väzeň prezidentov – prezident väzňov. Poukázal som vtedy na fakt, že Gustáv Husák bol väzňom troch prezidentov, ale prezidentom bol pätnástich miliónov občanov. Ani autor hry nebol počas pôsobenia G. Husáka vo funkcii prezidenta väzňom, ale oficiálne publikujúcim mladým spisovateľom.
Pokiaľ ide o objektívne hodnotenie dozaista veľmi zložitej i protirečivej témy, akou je osud prezidenta JUDr. Gustáva Husáka, som v tom čase odporúčal záujemcom štúdium archívnych materiálov sovietskej zahraničnej rozviedky, ktoré v roku 1999 publikovalo londýnske vydavateľstvo Allen Lane The Penquin Press. Podľa nich styčná kancelária KGB v Prahe bola Dubčekovým odstúpením nadšená, ale súčasne sklamaná jeho nástupcom Gustávom Husákom, ktorý bol roku 1952 uväznený ako údajný trockista a buržoázny nacionalista. Deväť rokov vo väzení, hlásil KGB z Prahy, poznamenalo jeho psychiku, čo sa prejavuje predovšetkým v bezdôvodnej zhovievavosti k očividným nepriateľom politiky KSČ.
Styčná kancelária KGB tiež centrálu informovala, že vo vedení KSČ nevládne nijaká vnútorná jednota a že vedenie je rozdelené na internacionalistov ako Indra, ktorí podporili sovietsku intervenciu v auguste 1968, a na realistov vedených Štrougalom, ktorí sa proti intervencii stavali, ale neskôr ju prijali ako politickú realitu. Tieto dve frakcie zvádzali boj o moc a snažili sa obsadiť kľúčové miesta v štátnych úradoch a umiestniť svojich stúpencov do straníckeho aparátu.
V januári 1970 Štrougal nahradil Černíka na mieste predsedu vlády. Jeden zo zástancov tvrdej línie Miloš Jakeš, šéf Kontrolnej a revíznej komisie Ústredného výboru KSČ, styčnej kancelárii KGB pravidelne podával hlásenia o postupe čistiek. Indra, ktorého Moskva pôvodne chcela postaviť na čelo robotnícko-roľníckej vlády, podľa styčnej kancelárie KGB vyčkával na svoju príležitosť, aby mohol vzniesť nároky na miesto generálneho tajomníka. Jeho vyčkávanie bolo márne.
Agenti KGB a sovietski informátori v KSČ aj po sovietskej invázii a následných politických čistkách naďalej protestovali, že si bývalí reformisti udržali príliš veľký vplyv na úkor skutočných priateľov ZSSR. Napríklad Jaroslav Zeman, informátor z ministerstva vnútra, sa sťažoval, že Štrougal internacionalistov diskriminuje: Čo je ten Štrougal za človeka? V šesťdesiatom ôsmom sa pripravoval utiecť na Západ a mal na to už i potrebné peniaze a dokumenty . Podľa neho tí, ktorí dokázali prevliecť kabáty, sa pod Štrougalovým vedením majú dobre, ale na tých predstaviteľov, ktorí spolupracujú so ZSSR v Československej socialistickej republike, je nazerané zvrchu; pracujú niekde v zabudnutí a nie sú ani povyšovaní, ani odmeňovaní .
Centrála KGB napriek rozsiahlym straníckym previerkam stále nebola spokojná s ideologickou čistotou ŠtB. V auguste 1972 hlásil predseda KGB Jurij Andropov Ústrednému výboru KSSZ, že sa vnútorní nepriatelia v ŠtB snažia zabrániť dokončeniu normalizácie. Ďalšie hlásenie KGB ústrednému výboru v novembri citovalo sťažnosti svojich agentov a informátorov z československého ministerstva vnútra, že tu na vedúcich postoch aj naďalej zostávajú ľudia, ktorí nevzbudzujú politickú dôveru.
KGB tiež od svojich informátorov dostal početné protesty proti tomu, že zdiskreditovaní predstavitelia Pražskej jari ani ich rodinní príslušníci nie sú dostatočne perzekvovaní. Viliam Šalgovič, ktorý v roku 1968 pomáhal sovietskej invázii, sa sťažoval, že deti pravičiarskych lídrov sú stále prijímané na univerzity.
Mnohé hlásenia, ktoré centrála KGB počas obdobia normalizácie dostávala, sa týkali pokračujúcich zákulisných bojov vo vedení KSČ. V decembri 1972 sa Jakeš sťažoval styčnej kancelárii KGB, že Husák nariadil odpočúvanie telefónov všetkých členov predsedníctva ÚV KSČ. Vo februári 1973 Jakeš a ďalší traja prosovietski prívrženci (K. Hoffmann, A. Kapek, M. Hruškovič) opäť protestovali proti pokusom vytlačiť internacionalistických komunistov z dôležitých miest.
Koncom roka 1973 na Husákovu žiadosť začal minister vnútra Jaromír Obzina s pokusmi poraziť tých internacionalistov, ktorí nesúhlasili s Husákovými prezidentskými ambíciami. Podľa hlásenia KGB z Prahy sa skupina prosovietskych politikov vedená Hoffmannom, Indrom, Jakešom a Kapkom (všetci boli v tesnom spojení s KGB a sovietskym veľvyslanectvom) aj naďalej bráni všetkým snahám obe funkcie spojiť. Vzrastajúca senilnosť prezidenta Ludvíka Svobodu, ktorý v roku 1968 nahradil Antonína Novotného vo funkcii hlavy štátu, urobila Husákov zámer uskutočniteľným. V máji 1975 Dr. Gustáv Husák vystriedal armádneho generála Ludvíka Svobodu na najvyššom štátnom poste.
Je iróniou osudu, že koncom osemdesiatych rokov v rámci Gorbačovovej perestrojky práve Miloš Jakeš nahradil Gustáva Husáka na mieste generálneho tajomníka ÚV KSČ. Ešte väčšou iróniou je skutočnosť, že na mimoriadnom zjazde slovenských spisovateľov 7. decembra 1989 ako prednostný rečník Verejnosti proti násiliu žiadal odstúpenie Gustáva Husáka z funkcie prezidenta práve Juraj Špitzer, ktorý bol v prvej polovici 50. rokov strojcom beštiálnej kampane proti slovenským buržoáznym nacionalistom.
S odstupom dvoch rokov od uvedenia Klimáčkovej divadelnej hry mi prichodí sucho konštatovať, že aj v knihe absentujú viaceré z práve pertraktovaných podstatných tém, súvislostí, proporcií a skutočností neodmysliteľne podmieňujúcich pokus o dokumentárnu reflexiu osudu Gustáva Husáka. A tak autorka knižnej publikácie V hlavní roli Gustáv Husák – podobne ako tvorcovia rovnomennej filmovej predlohy – napriek azda úprimnému úsiliu búrať mýty o významnej štátnickej osobnosti, ako aj napriek autorizovaným výpovediam dôveryhodných osobností zaťažujú svoje postupy prezentovaním a generovaním nových sugescií nezodpovedajúcich realite.
Knihu si můžete koupit nebo objednat ve Futuře za 269 Kč
Autor: PAVOL JANÍK
Jakékoliv jejich další šíření či využití bez výslovného souhlasu redakce nebo autora je zakázáno.
(c) 2001-2014 Obrys-Kmen (ISSN 1210-1494)