OBRYS kmen
Číslo 8
Romská literatura na dlani
1. prosince 2002
O PANÍ KRIVANĚ / PAL E ROMŇI KRIVAŇA
Olga Giňová

Přeložila: Marie Bořkovcová

   Nedaleko Košic je jedna vesnička. Romové tam bydlí v osadě. Žila tam jedna ženuška s mužem a dětmi. Její muž pracoval v Praze. Té ženě přezdívali "Kriváň".
   A ta chudá žena jednou povídá dětem: "Poslyšte, děti! Zejtra se pojedem podívat za tátou do Prahy, uvidíme, kde pracuje, a aspoň mu uvařím, aby neměl hlad."
   Nazítří jela s dětmi do Košic, dětem koupila jídlo na cestu. Nakoupila do dvou tašek. Přišla na nádraží, u pokladny koupila lístky a nastoupila s dětmi do vlaku. Vlak se rozjel. "Ještě dobře, že jsme došli včas, jinak by nám ten vlak ujel!" radovala se.
   Vlak jede a jede. Žena i děti se dívají z okna a ona jim vykládá, co uvaří tátovi, až dojedou do Prahy. Na zastávkách se hlásí města, kudy vlak projíždí. Žena myslí na svého muže.
   Jeli už asi tři hodiny, když najednou slyší, jak hlásí: "Tu Kriváň, tu Kriváň!" Žena vstane a povídá dětem: "Slyšíte, dětičky moje? Už mě volají: Ty, Krivaňo!" Honem vystrkala děti z vlaku, vyskočila, jde na nádraží. Ptá se lidí, jak se dostane k muži. Ukázala jim adresu. Ti lidé jí povídají: "Tady to není Praha."
   "Jak to, že ne? Vždyť mě volali, že mám vystoupit! Volali: Kriváň!"
   "Taky že jo, tady je Kriváň. Jste v Kriváni!"
   Chudák žena neuměla číst ani psát, sedla si do jiného vlaku, který nejel do Prahy. Museli se vrátit zpátky domů. Pak už se nikdy sama do světa nevydala.
   Když přišel domů muž, uvařila mu halušky s tvarohem a on jí za to dal pusu.

Pal e romňi Krivaňa

   Nadur Kašatar hin jekh gavoro. O Roma odoj bešen andre osada. Odoj dživelas jekh romňori le romeha le čhavorenca. O rom lake kerelas buťi Prahate. La romňora prasavenas Krivaňa.
   Oja čori romňori phenel le čhavorenge: "Šunen, mire čhavore! Tajsa džaha pal o dad ke Praha te dikhel, kaj kerel buťi, a bar ča leske tavava, hoj te na avel bokhaha."
   Aver ďives geľas le čhavorenca ke Kaša, cinďas o chaben pro drom le čhavorenge. Cinďas andro duj taški, avľas pre štacija, cinďas o listki paš mašina. E mašina pes čalaďa. "Mišto, kaj doavľam, bo amen mukľahas oja mašina," raďisaľiľas e romňi.
   E mašina džal ta džal. E romňi le čhavorenca pro blaki dikhen a oj lenge vakerel, so tavela le dadeske, sar avna ke Praha. Akana pro štaciji hlašinen všadzi o fori. E romňi gondoľinel pro rom.
   Imar džanas vaj trin ori la mašinaha. Ča jekhvareste šunel e romňi, sar vičinen: "Tu Kriváň!" E romňi ušťiľas a phenel le čhavorenge: "Siďaren, mre čhaovre, imar man vičinen: Tu Kriváň!" Sig e romňi čhivkerlas avri le čhavoren, oj chuťiľas avri a geľas pre štacija. Phučel odoj le manušendar, sar pes džal kijo rom. Sikhaďas e adresa. Phende lake ola manuša: "Tu na sal Prahate!"
   Oj phenel: "Sar oda? Sem vičinenas man, hoj te džav avri andal e mašina! Vičinenas: Tu Kriváň!"
   "No sem! Adaj hin Krivaň. Krivaňate sal!"
   Čori romňi na džanelas te genel aňi te pisinel, oj bešľas andre aver mašina, so na džalas ke Praha. Mušinďas e romňi te visaľol pale khere. Avka imar pes na mukhelas ňikhaj andro svetos.
   Sar avľas khere o rom, taďas leske haluški ciraleha a ov la vaše čumidľas.

Na všechny materiály prezentované na serveru obrys-kmen.cz se vztahuje zákon o autorských právech.
Jakékoliv jejich další šíření či využití bez výslovného souhlasu redakce nebo autora je zakázáno.
Optimalizováno pro Internet Explorer 4.x, rozlišení 800x600
© 2002 Obrys-Kmen