Bol Gustáv Husák normalizátor alebo reformátor?
   Nedávno uplynulo 95 rokov od narodenia Gustáva Husáka, politika, ktorý sa dnes často zobrazuje čierno-bielo. Patril k ľuďom, čo mali talent byť politikmi. Lenže 20. storočie bolo jedno z najabsurdnejších období v dejinách ľudstva.
   V roku 1991 sa historik Viliam Plevza odhodlal prinajmenšom k diskutabilnému činu. Po vynútenej abdikácii v decembri 1989 z funkcie československého prezidenta, od apríla do jesene 1990, rozprával Husák Plevzovi o svojom živote a postojoch. Nakoniec však Plevzu požiadal, aby jeho rozprávanie nebolo uverejnené. Kniha by vraj celkovou koncepciou a uzávermi nahrávala antikomunistom. Husák bol od mladosti presvedčeným komunistom, ktorého vierou neotriaslo ani uväznenie na začiatku 50. rokov a absurdné obvinenie z tzv. buržoázneho nacionalizmu.

   Mladosť a politické začiatky
   Gustáv Husák sa narodil 10. januára 1913 v Dúbravke, ktorá je dnes jednou z bratislavských štvrtí. Husákov otec Nikodém pracoval ako robotník v kameňolome, vápenke, ale aj ako sezónny poľnohospodársky robotník a živil rodinu z príležitostných zárobkov. Na základnej škole si učiteľ všimol Gustávove mimoriadne schopnosti a naliehal na rodinu, aby chlapec mohol navštevovať gymnázium. Napokon na ňom študoval, no výdavky si musel hradiť sám - doučoval deti z bohatších rodín a cez prázdniny si musel hľadať prácu v továrňach. Už na gymnáziu ho začalo priťahovať komunistické hnutie. Zároveň si v podmienkach viacnárodnostnej Bratislavy začal uvedomovať nespravodlivé postavenie Slovákov v ČSR. V roku 1933 G. Husák začína študovať na Právnickej fakulte Univerzity Komenského a vstupuje do komunistickej strany. Pôsobil aj vo Zväze slovenského študentstva, kde sa v roku 1935 pričinil o vytvorenie demokratického bloku komunistických, sociálnodemokratických a agrárnických študentov. Určite netušil, že o osem rokov neskôr, za úplne inej situácie, bude účastníkom podobného bloku vytvoreného na základe Vianočnej dohody. Ako tajomník a neskôr podpredseda Zväzu slovenského študentstva získal všeobecný rešpekt a aj vďaka jeho úsiliu vznikla v roku 1938 Slovenská vysoká škola technická.
   Roku 1937 Gustáv Husák skončil štúdiá a stal sa doktorom práv. V tom čase v Moskve prebiehali zinscenované politické procesy. Podľa svedectva Antona Rašlu prestal v roku 1937 vychádzať časopis DAV preto, aby sa v ňom nemuselo zaujať stanovisko k stalinským represáliám. Husák Viliamovi Plevzovi tvrdil, že ide o "drby", že jeho priateľ Vladimír Clementis prestal DAV vydávať z finančných dôvodov. Podľa Husákovho tvrdenia Clementis o Sovietskom zväze vtedy nepochyboval. Bola to však náhoda, že sa vtedy vzdal funkcie tajomníka Zväzu priateľov Sovietskeho zväzu, ktorú prevzal Husák?
   Do rozbitia Československa v marci 1939 Husák pracoval ako koncipient v advokátskej kancelárii V. Clementisa.
   Krátko po zániku ČSR Clementis na základe rozhodnutia vedenia KSČ odchádza do emigrácie. V auguste 1943 sa Husák dostal do V. ilegálneho ústredného vedenia KSS, kde pôsobil s Ladislavom Novomeským a Karolom Šmidkem. U Husáka sa prejavuje to, čo bolo typické uňho ako funkcionára študentstva: schopnosť dohodnúť sa s predstaviteľmi iných politických názorov. Práve on mal zásluhu na Vianočnej dohode z roku 1943. Husák bol jedným z hlavných vodcov SNP.

   Slovenský Tito za mrežami
   V auguste 1945 sa konala žilinská konferencia KSS, na ktorej sa zúčastnil aj Klement Gottwald. Z pozície predsedu KSS bol odvolaný Karol Šmidke a vystriedal ho Viliam Široký. Ten podľa niektorých svedectiev už vtedy použil výraz "buržoázny nacionalizmus". V septembri 1945 Široký dosiahol, že Husák bol uvoľnený z funkcie povereníka vnútra a vymenovaný za povereníka dopravy.
   KSČ sa stala vedúcou silou krajiny už v roku 1945. Svoju úlohu v tomto smere zohrávala aj prítomnosť Sovietskej armády na väčšine územia. Lenže v západnej časti Čiech bola americká armáda. V decembri 1945 obe armády odišli z územia ČSR. Pozície komunistov boli iné v českých krajinách a iné na Slovensku. Podľa Husákovho svedectva predseda Demokratickej strany Lettrich vo februári 1946 komunistom navrhol, aby išli do volieb so spoločnou kandidátkou a mandáty by si rozdelili 50:50. Husák by zrejme nebol býval proti, ale tento plán ostro odmietol Široký. Voľby komunisti prehrali, DS získala 62 percent hlasov a KSS 30 percent. V českých krajinách komunisti voľby vyhrali. Prehra KSS bola českými komunistami využitá na odbúravanie práv slovenských národných orgánov - Václav Kopecký v júni 1946 vyhlásil, že slovenské národné orgány sú vraj dedičstvom Tisovho režimu. Gustáv Husák sa na jar roku 1946 na Gottwaldovo želanie stáva predsedom Zboru povereníkov.
   Tu treba zdôrazniť, že kým vo februári 1948 bola vládna kríza v Prahe aspoň formálne riešená ústavne, na Slovensku boli demokratickí povereníci zbavení svojich postov. Na tomto postupe mal podiel aj Husák. Gottwald však dúfal, že po februári 1948 bude môcť ísť Československo vlastnou cestou. Roztržka medzi ZSSR a Juhosláviou v lete 1948 dala Stalinovi zámienku, aby od východoeurópskych krajín žiadal také zmeny, ktoré by ich dostali pod úplnú sovietsku kontrolu. Zároveň sa začal pohon na politikov podobných Titovi. Podľa Širokého slovenským Titom mal byť Husák. Vo väzení sa ocitá vo februári roku 1951. Patril k tým jednotlivcom, ktorí dokázali odolať inkvizičným metódam, ktoré už v 30. rokoch vypracovali v ZSSR. V roku 1953 zomrel Stalin. Lenže Novotný, Široký a Bacílek rozhodli, že proces so slovenskými "buržoáznymi nacionalistami", napriek tomu, že v ZSSR sa už začínal odmäk, bude aj tak. V apríli 1954 bol Husák odsúdený na doživotie. Spolu s ním odsúdili Novomeského, Okáliho, Horvátha a Holdoša. Z väzenia ho prepustili po amnestii v máji 1960.

   Cesta na vrchol moci
   Po prepustení musel najprv pracovať ako robotník a neskôr ako stavebný úradník. Rozpadlo sa mu aj manželstvo s režisérkou Magdou Lokvencovou. Po XII. zjazde KSČ prichádza na Slovensku k významným zmenám - stalinistu a organizátora politických procesov Karola Bacílka na čele KSS vystriedal Alexander Dubček. Husák je súdne rehabilitovaný a začína pracovať v Slovenskej akadémii vied. Lenže na čele KSČ zatiaľ zostáva Antonín Novotný, o ktorom Bacílek tvrdil, že mal dôležitú úlohu pri organizovaní politických procesov u nás.
   V októbri 1964 sa v Sovietskom zväze odohráva čosi zlovestné. Nikitu S. Chruščova, ktorý chcel v ZSSR uskutočniť destalinizáciu, zrádza jeho blízky spolupracovník Brežnev, ktorý po nástupe k moci vzápätí začína politiku restalinizácie. Husák tento politický zvrat v Moskve spočiatku nevnímal ako dramatický, a to napriek tomu, že vedel o negatívnej úlohe Brežneva v rokoch 1944-1945, keď asistoval pri sovietskej anexii Podkarpatskej Rusi.
   V druhej polovici 60. rokov sa začínajú v ČSSR prehlbovať ekonomické problémy a začína narastať nespokojnosť obyvateľstva. KSČ sa rozdelila na niekoľko frakcií. Jedna z nich chcela návrat k "československej ceste k socializmu" spred februára 1948. Na Slovensku sa však hlavným problémom stávala požiadavka federalizácie krajiny. Decembrové plénum ÚV KSČ odvolalo A. Novotného z postu generálneho tajomníka a v tejto funkcii ho nahradil Alexander Dubček. Na Slovensku Dubčeka nahrádza Vasil Biľak.
   Postupne sa v Československu začína rozbiehať proces, ktorý mal doterajší politický a ekonomický model nahradiť "socializmom s ľudskou tvárou". Sympatie k tomuto procesu prejavovalo iba Maďarsko. Nielen ZSSR, ale aj jeho ďalší spojenci (najmä Poľsko, Bulharsko a NDR) začínali udalosti u nás nazývať kontrarevolúciou. G. Husák dával najavo, že stojí na strane progresívnych síl, hoci mu niektorí vyčítali, že kladie federalizáciu nad demokratizáciu krajiny.
   V auguste 1968 je naša krajina okupovaná vojskami piatich krajín Varšavskej zmluvy. Na mimoriadnom zjazde KSS Husáka zvolili na Biľakovo miesto. Hneď po zvolení vyhlásil, že Dubčekova politika je aj jeho politikou, a ak odíde Dubček, odíde aj on. Lenže znepokojujúcim momentom bola Husákova požiadavka anulovať výsledky pražského mimoriadneho zjazdu. Husákov nástup do vedenia KSS sa napriek okupácii Československa chápal ako výhra progresívnych síl. Lenže v apríli 1969 vo vedení KSČ vystriedal Alexandra Dubčeka.
   Niektorí hodnotili Husákov krok ako snahu na tomto poste čosi z reforiem roku 1968 zachrániť, iní to brali ako zradu. Boli náznaky, že politici ako Biľak, Indra, Jakeš či Šalgovič chystali politické procesy. Tí rozširovali fámu, že vraj Dubčekovo vedenie chystalo koncentračné tábory pre "ozajstných" komunistov. G. Husák týmto procesom nepochybne zabránil, no nedokázal zabrániť čistkám v KSČ po roku 1970.
   Husákov mocenský triumf odštartoval proces tzv. normalizácie. Napriek tomu sa ďalšie roky pod vedením Husáka ako generálneho tajomníka ÚV KSČ a od roku 1975 aj prezidenta ČSSR niesli v znamení politickej stability, nebývalého rozvoja a v porovnaní s inými štátmi socbloku uspokojivou životnou úrovňou. V rokoch 1975 a 1976 niektoré Husákove výroky naznačovali, že sa usiluje o prehodnotenie čistiek a dokumentu Poučenie z krízového vývoja, ktorý odôvodňoval sovietsku okupáciu. K prehodnoteniu však nakoniec neprišlo.
   Nové nádeje znamenal príchod Gorbačova do vedenia KSSZ v roku 1985. Husák od neho požadoval prehodnotenie roku 1968. Dopadlo to inak - v novembri 1987 Husáka v straníckej funkcii vystriedal Miloš Jakeš a on zostal iba vo funkcii prezidenta. Jakešov nástup k moci mnohí komentovali ako revitalizáciu tzv. robotnícko-roľníckej kolaborantskej vlády, ktorú chceli dosadiť Sovieti v auguste 1968. Vtedy mal tomu zabrániť prezident Ludvík Svoboda. Jakešovo vedenie prehĺbilo politickú a ekonomickú krízu v krajine a v novembri 1989 prichádza pod tlakom medzinárodných udalostí k pádu režimu. V decembri 1989 musel Husák odstúpiť z funkcie prezidenta a stiahnuť sa do ústrania. Zomrel v decembri 1991.
   G. Husák na sklonku svojho života zažil pád režimov, ktoré vznikli po druhej svetovej vojne, i Gorbačovov pád, ktorý viedol k zániku ZSSR. Tá podoba socialistickej doktríny, v ktorej pravdivosť úprimne a neochvejne veril, utrpela porážku. Stalinizmus a neostalinizmus však humánne idey socializmu ťažko skompromitovali. Dnes sa ukazuje, že zanikli tie režimy, ktoré vznikli po vojne v sovietskej sfére vplyvu, no dodnes pretrvávajú tie, kde si tamojší komunisti vybojovali moc vlastnými silami. Čína a Vietnam v súčasnosti zaznamenávajú obrovský ekonomický rozvoj, Kuba je príkladom pre niekoľko krajín Latinskej Ameriky. Posledným stalinistickým režimom je severokórejský.
   Osud Gustáva Husáka ukazuje, že v politike nestačí iba talent a viera - o mnohom rozhodujú aj neúprosné zákony dejín.

   (Zveřejněno v měsíčníku Extra plus, 2008)
   

[ PŘEDCHOZÍ ČLÁNEK  |  NÁSLEDUJÍCÍ ČLÁNEK  |  NÁVRAT NA OBSAH  |  FORMÁTUJ PRO TISK ]