Načo bola revolúcia v novembri 1989 najvýstižnejšie vysvetlil bývalý spolumajiteľ Slovnaftu Slavomír H. pred dvoma rokmi v článku denníka Sme Miliardári boli na november pripravení. Svojím vyjadrením zároveň urazil asi 5 miliónov občanov Slovenska. Na otázku, ako by vyzeral jeho osud, keby nepadol komunistický režim, odpovedal: „Bol by som zrejme už dosť opotrebovaný a v penzii si užíval voľné chvíle v starom paneláku.“ V čase revolúcie mal 41 rokov a bol vedúcim prevádzky v Slovnafte. V roku 2007 mal niekdajší podnikateľ v oblasti petrochémie majetok v hodnote 2,5 miliardy Sk.
V spomínanom článku sa konštatuje, že najmajetnejší podnikatelia v minulosti pôsobili na pozíciách, ktoré boli prestížne už za bývalého režimu – najmä v podnikoch zahraničného obchodu a v bankovníctve. Ďalší súčasní miliardári mali tiež príznačné východiskové profesionálne skúsenosti. Napríklad Ivan K. mal v čase revolúcie 30 rokov a bol podľa českého časopisu Týden vekslák (čo bola jedna z foriem hospodárskej kriminality). Pred dvoma rokmi mal podnikateľ predovšetkým v oblasti médií majetok v hodnote asi 10 miliárd Sk. Spomeňme aj Jána K., ktorý mal v čase revolúcie 26 rokov a bol vedúcim predajne stavebnín. V roku 2007 mal podnikateľ najmä v oblasti showbusinessu a médií majetok v hodnote približne 3 miliárd Sk.
Uveďme ešte zopár reprezentatívnych príkladov. Andrej B. mal v čase revolúcie 35 rokov a bol zástupcom podniku zahraničného obchodu Petrimex v Maroku. Pred dvoma rokmi mal majetok v hodnote minimálne 60 miliárd Sk. Jozef T. mal v čase revolúcie 39 rokov a pracoval v Štátnej banke Československej. V roku 2007 hodnota jeho majetku presahovala 30 miliárd Sk. Jaroslav H. mal v čase revolúcie 19 rokov a študoval na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov. Pred dvoma rokmi mal majetok prinajmenšom v hodnote 21 miliárd Sk.
A tak by sme mohli pokračovať, pričom osobitnú kategóriu zbohatlíkov predstavujú politici, ktorí zväčša svoj majetok rozptyľujú medzi najbližších príbuzných a rozličnými metódami znejasňujú jeho skutočnú hodnotu, aby si udržali prijateľnosť pre svojich voličov.
Podľa medializovaných informácií, ako aj podľa zdravého rozumu, ani jeden z miliardárov nenadobudol svoj majetok v rámci pravidiel trhovej ekonomiky, teda prevratnou inováciu v oblasti technológií, priemyslu či služieb verejnosti. Naopak spoločným menovateľom rozprávkového porevolučného zbohatnutia niekoľkých jednotlivcov sú zákulisné politické ťahy, zmocnenie sa existujúceho štátneho majetku a metódy na hranici či za hranicou zákonnosti a dobrých mravov, vrátane otvoreného mafiánstva. Samozrejme – spôsoby hromadenia majetku na Slovensku po novembri 1989 nie sú ničím výnimočným - ani v dejinách ľudstva, ani v iných krajinách sveta.
To je kľúčový revolučný odkaz 17. novembra 1989 piatim miliónom občanov Slovenska, ktorí už sú (alebo skôr či neskôr budú) dosť opotrebovaní a v penzii si užívajú (alebo budú užívať) voľné chvíle v starom paneláku. Ak sa, pravdaže, nejakej penzie dožijú a neskončia na ulici ako bezdomovci.
Autor: PAVOL JANÍK
[ PŘEDCHOZÍ ČLÁNEK | NÁSLEDUJÍCÍ ČLÁNEK | NÁVRAT NA OBSAH | FORMÁTUJ PRO TISK ] |