PAVOL JANÍK

V tomto roku si pripomíname tri jubileá Mirka Nešpora (28. 9. 1924 Skalica – 17. 12. 1944 Bratislava), ktorý sa ako účastník Slovenského národného povstania stal obeťou pronacistického režimu vojnovej Slovenskej republiky. Popri 90 rokov od jeho narodenia a 70 rokov od jeho tragickej smrti uplynulo 40 rokov od vydania poetickej publikácie Pocta (Smena, Bratislava 1974), ktorú básnici Peter Štilicha, Emil Holečka a Vojtech Kondrót venovali pamiatke študenta Slovenskej vysokej školy technickej, zatknutého v Skalici 13. 12. 1944 Hlinkovou gardou, po dvojdňovom mučení prevezeného 16. 12. do budovy Ústredne štátnej bezpečnosti na Vlčkovej ulici 35 v Bratislave, kde ho 17. 12. obesili v pivničnej cele.

Podľa klasika je aj najtupšia ceruzka ostrejšia ako ľudská pamäť. Preto sa pri tejto príležitosti spoľahnem na oba spôsoby záznamu minulosti. Vyrastal som a dlho žil v bezprostrednej blízkosti vtedajšej Nešporovej ulice a Nešporovho internátu, v ktorého priestoroch som navštevoval aj materskú školu, neskôr predajňu potravín, študentskú jedáleň a najmä som celé roky počúval zvuky rušného nočného života ubytovaných vysokoškolákov.

Po roku 1989 sa ulica aj internát vrátili k názvu podľa Svorada, ktorý viedol pustovnícky život a 53 rokov po smrti bol svätorečený. Pôvodne však bola ulica vytvorená roku 1913 v niekdajších priestoroch paláca a záhrady palatína Pavla Pálfyho a pomenovaná podľa Ignáca Schreibera, bratislavského židovského obchodníka a filantropa. Meno Mirka Nešpora dnes nesú ulice v Prešove, Košiciach, Michalovciach, Námestove, Palárikove, Šaštíne-Strážoch, Holíči, Žiline, Liptovskom Mikuláši, Poprade-Veľkej a v Banskej Bystrici. V Bratislave má hrob na cintoríne v Slávičom údolí.

Pamiatka Mirka Nešpora by dozaista mala výraznejšie rezonovať v hlavnom meste Slovenska, najmä vzhľadom na trvalú potrebu čeliť fašizačným tendenciám, ktoré aj v súčasnosti nebezpečne ožívajú v konfliktných medzinárodných vzťahoch i v pestovaní vnútropolitických kultov kontroverzných historických postáv a čoraz zreteľnejšie ohrozujú humanistické a demokratické hodnoty našej civilizácie.