PAVOL JANÍK

Život za socializmu nebol jednoduchý, mal ale aj niektoré výhody – konštatuje vo svojej rozsiahlej štúdii Kristen R. Ghodseeová, americká etnografka, profesorka na univerzite v Pensylvánii, autorka celého radu kníh na tému socializmu vo východnej Európe.

Američania si v súvislosti so socializmom predstavujú početné obmedzenia, napríklad v cestovaní, drsnú krajinu, zbedačených mužov a ženy stojace v dlhých radoch pred často prázdnymi obchodmi a tiež tajné služby dohliadajúce na život miestnych občanov.

Kolektívne stereotypy podľa Ghodseeovej rozhodne nezobrazujú celú realitu socializmu, uvádza server New York Times. Mnohí ľudia už si neuvedomujú, že vtedy mali socialistické ženy aj mnohé výhody, o ktorých sa ich vrstovníčkam v západných krajinách ani nesnívalo. Autorka spomína napríklad štátne investície do vzdelávania, plné nasadenie žien do pracovného procesu, ale aj štedré príspevky na materskú dovolenku a bezplatnú starostlivosť o deti v predškolských i školských zariadeniach.

Doplňme výsledky výskumu renomovanej americkej vedkyne o naše bezprostredné skúsenosti. Nielen preto, že v súčasnosti denne stojíme v dlhých radoch v predajniach západných obchodných reťazcov, lebo z množstva pokladníc je v prevádzke iba niekoľko, aby sa ušetrilo za mzdy pokladníčok či pokladníkov.

O prednostiach socializmu nemožno pochybovať, preto si socializmus (bezrizikové sociálne istoty)  budujú práve kapitalisti, ale už len pre seba a svojich potomkov – napríklad ziskové súkromné zdravotné poisťovne, kliniky, banky, veľké firmy so štátnymi zákazkami a podobne.

Socializmus vnútorne prehral preto, že si ľudia nevážili jeho prednosti a pokladali ich za samozrejmosť. Špirála ľudských potrieb nemá strop, čo sa prejavuje napríklad v tom, že si profesionálni boxeri za zarobené milióny kupujú 40 áut značky Rolls-Royce atď. Pravdaže – demontáž socializmu bola predovšetkým výsledkom dlhodobého západného pôsobenia s výdatným príspevkom ZSSR pod vedením M. Gorbačova a spol.

Socializmus vo fosílnej forme zostal zachovaný iba v sieti profesionálnych divadelných súborov, ktorých členovia poberajú plnú mzdu až do odchodu do dôchodku – bez ohľadu na to, či hrajú veľa, málo alebo vôbec. Žiadne iné umelecké profesie nikdy také absurdné vymoženosti nemali. Navyše – herci chodili na filmové festivaly, vrátane MFF Karlovy Vary, za čo im poskytovali nielen bezplatné ubytovanie a stravovanie, ale účasť na festivaloch mali aj honorovanú – v najvyššej kategórii to bolo 1500 Kčs denne, čo zodpovedalo mesačnej mzde v slabšie platených povolaniach.

Treba zdôrazniť, že v podmienkach socializmu za všetky publikované umelecké diela a podané tvorivé výkony boli zabezpečené honoráre, ktoré sa vyplácali včas, teda nie s neúnosným oneskorením, ako je to dnes, keď sa v mnohých prípadoch nielen odmeny neplatia, ale sa ešte od autorov žiadajú finančné príspevky vo forme účastníckych poplatkov a podobne.

Realizácia priemerného celovečerného hraného filmu v ČSSR stála asi 5,5 mil. Kčs, historického filmu asi 12 mil. Kčs. Na Barrandove sa ich vytvorilo ročne 32, na bratislavskej Kolibe 12. Za cenu jedného hraného filmu vtedy bolo možné postaviť nemocnicu alebo školu.

Keby sa o nadštandardnom existenčnom zabezpečení dozvedela širšia verejnosť, malo to by teoreticky vyvolať verejný prejav nespokojnosti či aspoň kritiky, ale my už vieme, že nepokoje, ktoré nezorganizuje Veľvyslanectvo USA, sa nikdy neuskutočnia. Preto si ani najmilitantnejší odporcovia súčasnej vládnej koalície v SR netrúfnu zdvihnúť hlások proti jednej z troch vládnucich strán. Tá je totiž očividne pod ochrannými krídlami zaoceánskej veľmoci, keďže svojím personálom patrí do okruhu agentúr amerického vplyvu.