PAVOL JANÍK
Opäť sa nevdojak potvrdila odveká pravda, že v umení, vrátane literatúry, nie je dôležité čo, ale kto a kde. Na Slovensku môže ktokoľvek napísať hocičo bez toho, aby to vyvolalo nejakú zásadnú a tobôž celosvetovú marketingovú kampaň. Ak však niečo veľmi podobné urobí v niektorej z kľúčových krajín západného civilizačného okruhu renomovaný autor medzinárodných bestsellerov, je to hneď udalosť hodná všeobecnej mediálnej pozornosti – samozrejme aj v našom stredoeurópskom zapadákove.
Napríklad – internetová verzia denníka Sme 9. 3. 2015 uverejnila spoplatnený článok s bombastickým a siahodlhým názvom: Jo Nesbo chcel písať za neexistujúceho spisovateľa. Vyhovorili mu to. V texte sa dozvedáme, že autor chcel vydať dve knihy pod menom fiktívneho spisovateľa detektívok Toma Johansena, pomyselne aktívneho v 70. rokoch, ktorý údajne zmizol, a v tejto súvislosti publikovať pod vlastným menom dielo Únos Toma Johansena. Právnici ho presvedčili, aby všetky tri tituly vyšli pod jeho skutočným menom. Situáciu komentoval slovami: „Škoda, bol to pekný plán.“
Mimochodom – práve v denníku Smena (ktorý je predchodcom dnešného periodika Sme) som 25. 8. 1993 publikoval – ako praktický žart – experimentálnu recenziu neexistujúcej knihy neexistujúceho autora – Paul von Pressburg: Orgie na Olympe. Vo formálne štandardnej expertíze s názvom Všetky tabu prekonané!!! som ironicky reagoval na vtedy ešte sa v našich končinách len prebúdzajúcu komercializáciu umeleckej tvorby. Hodnotiaci článok som vizuálne doplnil aj vymyslenou titulnou stranou knihy. S odstupom 22 rokov satirická reakcia na dnes už plne rozvinutú industrializáciu kultúry vyznieva nanajvýš aktuálne. Posúďte sami.
***
PAUL VON PRESSBURG: Orgie na Olympe, 2246 strán, Best Power, New York – Bratislava – Buenos Aires, 24. augusta 1993
Raz to muselo prísť. Z neviditeľného zákulisia moci nad touto planétou vystúpil muž, ktorý vie všetko o pozemskom šťastí, ale aj o večnej blaženosti. Jeho totožnosť však naďalej zostáva zahalená umeleckým menom Paul von Pressburg.
Znalci ilegálne rozširovanej literatúry už vedia, že ide o autora tajne rozmnožovaných bestsellerov – Niekto musí byť najlepší, Banka bánk, Labyrint burzy a raj metafyzických peňazí, Topánky na cestu nahor, Šťastie prichádza na zavolanie, Nahí diplomati, Náboženstvo najbohatších, Prezident v cudzej posteli a mnohých ďalších.
Strhujúco napísané romány a podobenstvá sú zároveň praktickými návodmi ako dosiahnuť závratný životný i posmrtný úspech. A o týchto záležitostiach vie autor naozaj všetko, dôverne ich pozná z vlastnej skúsenosti.
Jeden z najmajetnejších a možno vôbec najvplyvnejší človek na svete, ktorého pravé meno bude raz v pravý čas zverejnené, sa rozhodol povedať ľudstvu zatiaľ najviac, koľko môžu uniesť uši smrteľníkov a ich zraniteľné duše.
Veľký mág po prvý raz vydáva svoju knihu Orgie na Olympe v oficiálnom vydavateľstve Best Power, čím prekročil svoju doterajšiu zásadu – oslovovať iba kruhy zasvätených zberateľov literárnych skvostov a myšlienkových klenotov.
Muž, ktorý pochopil, že tvorba dejín je uskutočňovaním umeleckej fantázie vyvolených jedincov, predstupuje pred širokú čitateľskú verejnosť so šokujúcimi odhaleniami, ktorým sa nevyrovnajú kompromitujúce zábery všetkých tajných služieb sveta, zobrazujúce intímny život popredných politikov.
Podstatné sú však štýlové a v tomto prípade priam štýlotvorné otázky nenapodobiteľného estetického artefaktu. Možno zodpovedne a so všetkými konzekvenciami konštatovať, že autor Paul von Pressburg prekonal doterajšie formálne tabu a stvoril pred našimi očami úplne nový spôsob kreatívneho uchopenia duchovnej i materiálnej reality. Prelínanie žánrových postupov sa stáva tým najjednoduchším trikom autora, ktorý vie všetko nielen o živote, ale predovšetkým o umení, ako o metafyzickej podobe prapodstatnej svetovej idey. Obdivuhodné ukladanie snových a reálnych segmentov bravúrne vyúsťuje do umeleckej totality vyššieho rádu, v ktorej sa organicky zrastá vedomé a podvedomé, minulé a budúce. Za všetko hovorí flagrantný citát zo strany 34: „Čo sme si – to sme si, vypime si!“ Alebo inde: „Ján vyložil falus na stôl a zabalil si ho do dnešných novín.“ (str. 108)
Úprimne povedané – s najväčšou pravdepodobnosťou knihu na knižnom trhu vôbec nezoženiete. Z knižných pultov totiž takpovediac zmizla skôr, ako sa na ne dostala. Ale nezúfajte – klopte a bude vám otvorené. Nečítať najnovší bestseller Orgie na Olympe znamená zostať za živa mŕtvym a nepripraveným na šance pozemského i posmrtného života.
***
Bez zaujímavosti nie je ani odozva na moju experimentálnu recenziu neexistujúcej knihy neexistujúceho autora. V roku 1993 som pôsobil v medzinárodnej reklamnej agentúre a jeden z mojich kreatívnych kolegov – renomovaný básnik a najmä autor textov väčšiny známych slovenských populárnych piesní uplynulých desaťročí – sa vrátil od zubára, ktorý mu v ordinácii – na základe mojej fiktívnej recenzie – vrelo odporúčal, aby si prečítal najnovšiu knihu od Pressburgera, lebo je skutočne skvelá. Drobné pozmenenie mena – z podoby Paul von Pressburg na príbuzný tvar Pressburger – nič nezmenilo na fakte, že pokus sa vydaril. A nadčasovú životnosť môjho nápadu nevdojak potvrdzuje aj v podstate zhodný trik nórskeho spisovateľa.