PAVOL JANÍK

Sľúbil som, že prestanem recenzovať špionážne romány Daniela Silvu a mienim dodržať slovo, lebo už naozaj nejde o prozaické dielo, ale o číro propagandistický výtvor. Preto sa s ľahkým srdcom povznesiem nad literárne atribúty produktu priemyselne fabrikovanej série príbehov geniálneho izraelského atentátnika, nevšedného riaditeľa Mosadu (Inštitútu) a výnimočného reštaurátora v jednej osobe (Gabriela Allona). Sústredím sa výlučne na krikľavé nezmysly a veľmi slabý odhad vývoja globálnej politiky, ktoré prezentuje renomovaný autor bestsellerov a niekdajší profesionálny americký žurnalista.

Po prvé – Rusko nevyváža iba vodku, ropu, plyn a drevo, ale kozmický program USA je už dlho existenčne závislý od ruských raketových motorov. Navyše – napriek nevôli Washingtonu – Moskva exportuje do významných krajín bezkonkurenčné a zatiaľ neprekonateľné systému protileteckej obrany, pre ktoré sú viditeľné aj neviditeľné americké lietadlá. A – mimochodom – vyváža už aj pšenicu, ktorú v sovietskej ére nakupovala za doláre práve v USA.

Po druhé – voľby v Británii nevyhrali labouristi a Londýn nezačal pôsobiť proti Izraelu – napriek prognózam autora, ktorý vždy veľmi dôrazne pripomína, že svoje diela konzultuje s nemenovanými predstaviteľmi najznámejších spravodajských služieb západného civilizačného okruhu.

Po tretie – brexit (vystúpenie Británie z Európskej únie) sa uskutoční bez ohľadu na akékoľvek kvalifikované predpovede či zbožné želania mimoriadne sebavedomého autora, ktorý sám seba priamo i nepriamo označuje ako mimoriadne zorientovaného v skrytých siločiarach a kľúčových tendenciách historického vývinu.

Po štvrté – korunný princ Saudskej Arábie hladko a bez problémov zostal vo funkcii napriek tomu, že je podľa expertov OSN osobne zodpovedný za vraždu novinára na konzuláte v tureckom Istanbule. Tvrdenie, že šéf Kremľa cez ruskú spravodajskú službu podnietil spomínanú vraždu žurnalistu, by si zaslúžilo lekárske posúdenie duševnej spôsobilosti autora, lebo to už má znaky straty zvyškov zdravého rozumu.

Po piate – USA a Británia nenapadli Irak na základe zavádzajúcich hlásení britských agentov, ale Biely dom na najvyššej úrovni cieľavedome zavádzal celý svet, že Bagdad disponuje zbraňami hromadného ničenia. Výsledkom invázie je asi milión mŕtvych civilistov, lenže na uvedenie tejto skľučujúcej informácie sa v knihe nenašlo dosť miesta.

Po šieste – vykresľovať dnes tzv. arabskú jar v ružových farbách a želať všetkým nežiaducim lídrom smrť, akú mal šéf Líbye, na to treba mať stratu súdnosti a sadistické sklony – veľmi mierne a diplomaticky povedané. Nehovoriac o nasledujúcej občianskej vojne medzi znepriatelenými kmeňmi a masovom prílive migrantov do Európy.

Po siedme – základná domnienka platná bez dôkazov, že za všetkými problémami celého sveta (vrátane brexitu, prezidentských volieb v USA a teroristických aktivít kdekoľvek na zemeguli) vždy stál a stojí Kremeľ, patrí do kategórie opotrebovaných prejavov rusofóbie, ktorá je vlastne formou xenofóbie.

Po ôsme – autor opäť vykresľuje neľútostnú vojnu medzi izraelskými a ruskými spravodajskými službami, čo vôbec nezodpovedá ich korektným vzťahom a dôkladnej koordinácii. Veď vždy dobre informovaný Izrael sa nezapojil ani do britskej aféry Skripaľovcov. Pripomeňme, že Skripaľa ako dôstojníka ruskej vojenskej rozviedky GRU, ktorý pracoval pre Britov, odhalili, vyťažili, odsúdili, omilostili a vymenili. Briti už bezvýznamného dvojitého agenta aj s jeho dcérou otrávili, či priotrávili a obvinili z toho Moskvu tesne pred voľbami ruského prezidenta, čo už hádam naozaj nevyžaduje nijaký osobitný komentár. Ak sa obzrieme do minulosti, tak Izrael nevznikol iba z iniciatívy sionistov, ale aj na priamy návrh Sovietskeho zväzu. Konštituovaniu štátu predchádzalo 6 miliónov židovských obetí šoa (holokaustu) a 27 miliónov sovietskych obetí II. svetovej vojny. Navyše Rusko je mnohonárodnostná superveľmoc s viacerými tradičnými náboženstvami vrátane judaizmu, pričom samotný ruský národ sa sformoval z niekoľkých etnických skupín nielen slovanskému pôvodu a jeho súčasťou sú aj potomkovia Chazarov, ktorí vyznávali judaizmus.

Nad rámec mojich výhrad musím oceniť autorovu úprimnosť, že všetky osoby do najvyšších štátnych funkcií v každej krajine na svete, kam siaha vplyv Bieleho domu, musí vopred schváliť šéf CIA a následne hlava USA. To dopĺňa obraz finále našich prezidentských volieb, v ktorom súperili kandidáti, čo v skutočnosti nepredstavovali vo vzťahu k Washingtonu nijakú alternatívu.

Na záver treba poznamenať, že nerecenzovaná Kniha Daniela Silvu Nové dievča (2019) vyšla vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ, ktoré vzniklo v roku 1951 s cieľom publikovať kvalitnú pôvodnú i prekladovú literárnu tvorbu. Ale to je už minulosť viac ako minulá, veď od 17. novembra 1989 uplynuli tri desaťročia bezbrehej, všadeprítomnej a všemocnej komercializácie.