PAVOL JANÍK

Zákaz vychádzania – Vianoce 2020

Zavri okná, zavri dvere,

počúvaj len ticho hrobové.

Zavri okná, zavri ústa,

mlčanie ti všetko dopovie.

Žiadna hudba, žiadne slová,

žiadny zvuk a žiadne zvonenie.

Všade iba mŕtve ticho

zapúšťa si mĺkve korene.

Za chrbtom nám potichučky

kráča čoraz dlhší vlastný tieň.

Či to chceš a či to nechceš,

sleduje ťa stále každý deň.

Ticho nemé, ticho hluché,

ticho skryté v hlavni pištole.

Pred búrkou, a potom po nej

býva ticho ako v kostole.

Nič a ticho patria k sebe

ako nerozlučná dvojica.

Nikde nikto v prázdnom meste

iba strach sám seba bojí sa.

Posledné tri takty ticha

opakujú si ťa dokola.

Ani táto báseň neznie,

lebo vôbec nikdy nebola.

Báseň z knihy Niekto ako boh (1998), ktorá je stále aktuálnejšia