PAVOL JANÍK
22. 2. 2021 zemřel básník Lawrence Ferlinghetti
Lawrence Ferlinghetti (1919–2021) bol jedným z veľkých zjavov Beat Generation, hoci do tejto generácie tak celkom nepatrí a čímsi aj presahuje jej umelecký a intelektuálny horizont. Beatnici sa sami nestotožňovali s nijakým myšlienkovým či estetickým programom, nemali nijaké vonkajšie znaky organizácie alebo platformy, nemali ani len časopis, ale nie o tom je reč. Ferlinghetti nie je iba starší ako ostatní predstavitelia tejto literárnej neskupiny a sociálneho nehnutia, vedol aj usporiadanejší život a väčšmi než iní čerpal z európskych, osobitne francúzskych zdrojov.
Tak či onak, aj on vyznával voľný verš, prirodzený rytmus hovorovej reči, spontánny zápis stavu vedomia, otvorenosť poézie vo vzťahu k technickým a ďalším prvkom modernej civilizácie. Bol však menej politicky útočný, bohatší v obraznosti, pestrejší vo výrazových prostriedkoch.
Hojnejšie využíval rozmanité básnické postupy a nestupňoval natoľko svoj odpor voči spoločenským konvenciám. Bol skôr ironický, dokázal sa pousmiať a nadľahčiť aj tie najtragickejšie javy života. Vedel sa preniesť ponad priepasť mravnej krízy, ktorej hĺbku je súdené asi každému pokoleniu vždy znova a od začiatku objavovať, spoznávať a prekonávať.
Ferlinghetti do umeleckých salónov i do literárneho podsvetia vstúpil predovšetkým básnickými zbierkami Obrazy zmiznutého sveta (Pictures of the Gone World, 1955), Lunapark mysle (A Coney Island of the Mind, 1958), Vychádzajúc zo San Francisca (Starting from San Francisco, 1961).
Pre mňa je predovšetkým autorom románu Ona (Her, 1960), ktorý som zdramatizoval pre rozhlas pod názvom Štvrtá osoba jednotného čísla (1980). Keď vravím o románe, viem, že toto označenie je veľmi približné a nanajvýš pomocné, skôr ide o rozsiahlu básnickú skladbu v próze. Napísal tiež zopár kratších dramatických textov, rozvíjajúcich poetiku absurdného divadla.
Ferlinghetti pre Beat Generation znamená aj niečo iné a možno takmer všetko. Spomínal som, že beatnici nemali ani svoj časopis, ale mali Ferlinghettiho. A ten mal vydavateľstvo, v ktorom vychádzali lacné paperbacky s tvorbou zaznávaných a začínajúcich básnikov. Tadiaľto sa dostávali do obehu diela, ktoré nemali šancu prejsť cez komerčnú a cenzúrnu mašinériu osvedčených vydavateľstiev.