PAVOL JANÍK
Fenomenálny básnik KAREL SÝS je širokému okruhu čitateľov známy aj ako netradičný prozaik a renomovaný autor literatúry faktu s osobitným zameraním na tematiku skrytých síl pôsobiacich v pozadí kľúčových dejinných udalostí. Tentoraz sa podujal v spolupráci s VLADIMÍROM FIALOM uskutočniť ich zhodný detský sen – zmapovať a priblížiť život a dielo českého priekopníka science-fiction RUDOLFA FAUKNERA (1889 – 1971), ktorý sa popri vedeckej fantastike venoval tvorbe odborných prác predovšetkým z oblasti elektrotechniky, bol učiteľom, riaditeľom školy, vydavateľom špecializovaných časopisov a knižných publikácií.
Autorský tandem rozsiahly výsledok svojho dlhoročného úsilia výstižne nazval RUDOLF FAUKNER – ČESKÝ VERNE (Periskop, Příbram 2020). V tejto súvislosti treba poznamenať, že okrem samostatných románov, učebníc a článkov publikovaných pod vlastným menom Rudolf Faukner používal s Čeňkom Charousom aj spoločný pseudonym R. V. Fauchar.
Stručne zosumarizujme prehľad Fauknerovej atypickej a medzičasom i pozabudnutej mnohostrannej publikačnej činnosti. Jeho prvým vedecko-fantastickým románom bol Gill Fox (1923), ktorého ústrednou postavou je geniálny zločinec. Pátranie po ňom je situované do budúcnosti a lokalizované do severnej Afriky, kde bola zavodnená saharská púšť. S veľkým časovým odstupom nasleduje utópia Explorer III (1948) s pôsobivými ilustráciami Kamila Lhotáka. Námetom je vypustenie stratosférického balóna s uránovými vzorkami, pričom experiment má overiť teóriu kozmického požiaru, ktorý súvisí s explóziami supernov.
Sci-fi poviedka Zaspal jsem století (1953) vyšla v periodiku Mladý technik.
Spomínaný spoločný pseudonym sa uplatnil v ďalej uvedených dielach: Narovnaná zeměkoule (1946) sa zaoberá pokusom vytvoriť priaznivejšie klimatické podmienky prostredníctvom atómových výbuchov. Záhada roku 2345 (1946) je novou verziou románu Gill Fox. Kdo byl Sattrech? (1947) je detektívny príbeh o pašovaní plánov sovietskeho vynálezu jadrovej bomby. Ural-uran 235 (1947) sa zaoberá výskumom mierového využitia atómovej energie, ktorý sa uskutočňuje na Urale a proti ktorému pôsobia západní špióni. Himalájský tunel (1948) je o pokuse sovietskeho poručíka Bogutina vybudovať železnicu popod najvyššie pohorie sveta, pričom realizácia projektu naráža na odpor reakčných a fašistických zoskupení.
Rudolf Faukner významne prispel k popularizácii vedeckých poznatkov. Napríklad – Suggesce a hypnotismus ve světle pravdy (1920); Podrobný návod k sensačním telepatickým pokusům (1920). Sugesce a láska (1923), Radiopraktikum (1929), Moderní fysika (1939), Příručka elektrotechnického kroužku (1952), Fysikální pokusy (1956), Medziplanetárne lety (1957 – v slovenčine), Družice vo vesmíre (1957 – v slovenčine), Kdyby přišli Marťané (1958 – spoluautor Vladimír Babula), Keby prišli Marťania (1958 – v slovenčine), Voda a človek (1962 – v slovenčine). Autor venoval pozornosť aj témam V čem je sovětská technika první na světě, Vítězné sovětské letectvo a astronautika, Sovětský svaz dobývá vesmír a pod.
Päťstostranová kniha Karla Sýsa a Vladimíra Fialu sa sústreďuje nielen na analýzu knižných a časopiseckých publikácií, ale komplexne reflektuje jednotlivé životné kapitoly Rudolfa Fauknera, čím vytvára popri unikátnom a plastickom portréte mimoriadnej osobnosti aj pestrý a príťažlivý obraz spoločenského vývoja – tak v podstatných miestnych okolnostiach, ako aj v dôležitých a prelomových technických i geopolitických súvislostiach, ktoré podmieňovali rozhodujúce smerovanie dejín. Sugestívnu textovú zložku knihy vhodne dopĺňa fotografická dokumentácia.