RADOSLAV ROCHALLYI
Pamätáš si na veci, o ktorých si hovorila, že ich nikdy neurobíš?
Zvuk tvojich krokov, našlapuješ jemne do schodov
Tvoja tichá symfónia vyráža mi dych
Len ležať a byť ticho a nepočítať dni, ktoré odpadli, len ticho byť
Kým sa neobjavíš vo dverách
a chceš, aby som žil podľa tvojich pravidiel
A ja, tak ako som ti sľúbil
nechal som ti umierajúci ružu, dole v kuchyni, na stole
tvárim sa, že spím, ale čoskoro otvorím oči
a v okne uvidím slnko, čo nemá treň
ešte pár momentov
vychutnať si chcem…
kým otvorím oči
Zo semena raných pocitov
vo vzduchu si skladám melódiu nášho prvého stretnutia
aj keď myšlienka na teba ma stále mrazí
A myslel som si, že tvoj jemný dotyk bude stačiť
Pre všetky moje skladby
Chlácholil sa, ako ranné litanie
Láska je všetko, čím pre mňa si
Hovoríš…
„som v poradku“
„no nemôžem byť taká, akú ma chceš mať“
„no nemôžem byť tým, čo za mňa matka chcela mať“
A ja vidím, že tvoj kúsok neba je smutným miestom.
A opäť počujem, že nemôžeš byť takou, akú ťa chcem mať
Drahá, ale ty nevieš, že život nie je skúška,
že tiene neodchádzajú bez povšimnutia
A tak sa túlim, až do špiku kostí, sám v sebe sám…
a nemôžem byť taký, akého ma chceš mať
Som v poriadku… asi
…len nechaj tú cestu vydýchnuť