PAVOL JANÍK
Jedna z mimoparlamentných strán na Slovensku sa – zrejme z nedostatku iného politického programu – rozhodla zviditeľniť pokusom zaviesť rodovú rovnosť v slovenskom jazyku. Pravdaže – nie je to nič nové, veď za socializmu sa oficiálne oslovovalo ustáleným spojením: Vážené súdružky, vážení súdruhovia, čo zodpovedalo nesocialistickému ekvivalentu: Dámy a páni. Zatiaľ neúspešná strana chce obohatiť slovenčinu o štylisticky ťažkopádne uvádzanie mužského a ženského rodu vždy a všade – člen a členka, členovia a členky, pravdepodobne aj občan a občianka atď. Problémom nie je iba ťarbavé nekonečné opakovanie slov či určenie ich správneho poradia – členovia a členky, alebo členky a členovia.
Očividne ide o mechanické napodobňovanie trendu v angličtine, kde sú rody prirodzené, teda mužský a ženský rod majú iba živé bytosti, všetko ostatné je v strednom rode. Tradičné anglické slovo chairman (predseda) sa už nemálo rokov nahrádza umelými pojmami chairwoman (predsedníčka) alebo neutrálnou podobou chairperson. Jednoducho – politici sú geniálni a všetkému rozumejú najlepšie. Aj Stalin bol okrem iného geniálny jazykovedec – len nevedno, či v ruštine alebo v rodnej gruzínčine a možno v jazykoch celého sveta.
Predstaviteľky a predstavitelia nemenovanej mimoparlamentnej strany sa vôbec nezamýšľajú nad neprirodzenými rodmi v slovenčine a iných jazykoch. Veď osoba, strana, rana, vrana, lampa, stolička, trúba, vláda a podobne sú ženského rodu, kým človek, výbor, zbor, prúd, trúd, zrub, zub, stôl, parlament a tak ďalej sú mužského rodu. Asi aj pre iniciátorky a iniciátorov kampane ostáva záhadnou a nezodpovedateľnou otázkou, kam by až mala siahať navrhovaná dubiózna jazyková reforma.