PAVOL JANÍK

Pojem garnitúra síce môže označovať akúkoľvek súpravu či zostavu – napríklad v oblasti oblečenia alebo železničnej dopravy, ale spravidla sa vzťahuje na skupinu osôb vo sfére športu, umenia a najmä politiky.

V tejto súvislosti treba upriamiť pozornosť na fakt, že štáty sa v zásade delia na veľmoci a ich satelity, ktoré sa nachádzajú v zóne vplyvu dominantných globálnych hráčov. Jemné výrazy, akými sú vplyv a geopolitické gravitačné polia, sa dajú nahradiť nepríjemnejšími pomenovaniami, presnejšie vystihujúcimi podstatu spomínaného javu. Každú spoločnosť totiž vždy riadia zoskupenia konkrétnych ľudí, teda určité personálne garnitúry.

O nelichotivom postavení politických a mediálnych predstaviteľov – predovšetkým malých a stredných krajín – svedčí definícia agentov vplyvu. Ide o osoby vo významnom postavení, ktoré využívajú svoju pozíciu na ovplyvňovanie verejnej mienky alebo prijímanie rozhodnutí, aby dosiahli výsledky v prospech mocností, ktorých spravodajské služby ich riadia.

Tvárou v tvár bezútešnej realite súčasného Slovenska sa dozaista netreba podrobnejšie zaoberať neprehliadnuteľnými jednotlivcami a jednotlivosťami. V plytkých vodách povrchnej propagandy by sme si však mali všímať aj zdanlivo okrajové úkazy.

Slovenská i kontinentálna politická a mediálna mašinéria dôrazne upozorňuje na nižšie mzdy žien, ktoré vykonávajú rovnakú prácu ako muži a sú aj rovnako kvalifikované. Ako je však vôbec možné, že sa nikto nepozastavuje nad škandalóznou nerovnosťou medzi mzdami v jednotlivých členských krajinách Európskej únie? Vie si niekto čo len predstaviť zhodné či podobné nezrovnalosti v USA? Veď by sa už dávno rozpadli.

Vráťme sa k štandardnej spravodajskej praxi, kde vždy súbežne pôsobí niekoľko garnitúr – nielen legálna rozviedka (s diplomatickým krytím) a ilegálna rozviedka (bez diplomatického krytia), ale aj funkčné agentúrne siete, spiaci agenti atď. Keď niektorá služba zistí, že jej zahraničná konkurencia má o jej aktivitách k dispozícii priveľa citlivých poznatkov, nezačne bezhlavo likvidovať svoje infiltrované zložky. Naopak – prostredníctvom kontaminovaných štruktúr začne protivníkovi podsúvať dezinformácie a zároveň v hlbokej konšpirácii začne budovať nové paralelné inštitucionálne predpoklady, ktoré postupne nahradia činnosť skompromitovanej súčasti vlastnej služby.

V aktuálnom hluku a zhluku racionálnych argumentov aj iracionálnych nezmyslov zostáva zatiaľ bez výraznejšej odozvy fakt, že niekdajší politici a ďalejslúžiaci propagandisti, ktorí sami pred časom dostali Slovensko do nezávideniahodnej situácie, sa teraz opatrne a zdanlivo bezvýznamne angažujú v rámci zvláštneho mierotvorného zoskupenia exponentov ľavice i pravice.

Po prvé – skutoční štátnici musia vedieť predvídať dôsledky svojich rozhodnutí, najmä v oblasti strategickej bezpečnosti, a nie dodatočne plakať nad rozliatym mliekom.

Po druhé – pozabudnuté tváre sa pripomínajú úplne cieľavedome, pretože vládna koalícia je už teraz neudržateľná a v budúcnosti nepoužiteľná. Kľúčové zahraničie, ktoré nechce stratiť vplyv na Slovensku a má záujem zachovať si vlastnú superioritu, tak pristupuje k oprašovaniu svojej osvedčenej starej garnitúry.