PAVOL JANÍK

Západné médiá vrátane našich tradične pokladajú Vladimíra Žirinovského (25. 4. 1949 – 6. 4. 2022) za predstaviteľa krajnej pravice, populistu, primitívneho ruského ultranacionalistu, niektoré dokonca za fašistu. Oficiálne sa však jeho strana nazýva liberálnodemokratická. Jej líder sa do roku 1964 volal po svojom otcovi – podnikateľovi Volfovi Isaakovičovi Eideľšteinovi (1907 – 1983), ktorý je pochovaný v Izraeli. Po dosiahnutí dospelosti prevzal meno matkinho prvého manžela – Žirinovskyj. Je absolventom univerzitného štúdia so zameraním na turecký jazyk a literatúru. V roku 1989 bol riaditeľom židovskej kultúrnej organizácie Šalom. To sa všetko akosi nezhoduje s jeho negatívnym mediálnym obrazom na Západe.

Politickú stranu založil 13. 12. 1989 v rámci Gorbačovovej perestrojky, a tak ju západné zdroje považujú za nástoj sovietskej tajnej služby KGB a jej šéfa za spravodajského dôstojníka. V načrtnutom kontexte vyvstáva logická otázka, ako inak si možno predstaviť založenie opozičných politických zoskupení v ostatných krajinách, ktoré vtedy patrili do sféry sovietskych bezpečnostných záujmov.

Ak prijmeme západné vnímanie politickej reality, tak máme pred očami dosť nepríjemnú predstavu o univerzálnom pozadí verejného života kdekoľvek na svete. Zároveň však získame optiku, prostredníctvom ktorej pochopíme aj zdanlivo nepochopiteľný chaos vo vývoji uplynulých desaťročí vrátane najaktuálnejších turbulencií súčasnej vládnej a parlamentnej krízy na Slovensku, ktorá odzrkadľuje vyhrotenú situáciu na rozhraní siločiar rozhodujúcich geopolitických gravitačných polí.